Hrušovská jaskyňa
Hrušovská jaskyňa je výverová krasová jaskyňa na východnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase, v katastri obce Hrušov v okrese Rožňava. Známa je členitým systémom chodieb a dómov, podzemným vodným tokom a nezvyčajnými sintrovými útvarmi; verejnosti však nie je sprístupnená.
Kde sa Hrušovská jaskyňa nachádza
Jaskyňa leží v najvýchodnejšej časti Silickej planiny, v oblasti pod sedlom Soroška a nad vyvieračkou Eveteš. Patrí do územia Slovenského krasu. Miestopisne je dôležité nezamieňať ju s lokalitami rovnakého alebo podobného mena v iných častiach Slovenska: táto Hrušovská jaskyňa sa nachádza pri Hrušove v okrese Rožňava, nie v okrese Zlaté Moravce ani v Prešovskom kraji.
Objavenie a dĺžka jaskyne
Do jaskyne prenikli jaskyniari R. Boroš a T. Lazár v roku 1978 cez hornú chodbu vyvieračky Eveteš. Tá môže byť občasne zaplavovaná, čo súvisí s aktívnym vodným režimom podzemia. Zdokumentovaná dĺžka Hrušovskej jaskyne je 780 metrov. Ide o dĺžku jaskynného systému, nie o dĺžku turistickej prehliadkovej trasy.
Podľa Správy slovenských jaskýň sa jaskyňa vyvinula v strednotriasových wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Podzemná voda v nich postupne vytvárala priestory v troch vývojových úrovniach. Prevažujú riečne modelované chodby, ktoré sa miestami rozširujú na menšie siene a väčšie dómy vzniknuté aj rútením horniny.
Podzemný tok a sintrová výzdoba
Hrušovská jaskyňa je výverová jaskyňa: jej podzemné priestory súvisia s vodou, ktorá smeruje k výveru Eveteš. V aktívnych častiach toku sa nachádzajú kaskády a vodopády. Vyvieračka je zároveň zdrojom pitnej vody pre susedný Jablonov nad Turňou, čo je podstatná okolnosť pri ochrane jaskyne a jej okolia.
Výzdoba zahŕňa stalaktity, stalagmity, sintrové záclony a ďalšie formy minerálnych nátekov. Osobitne pozoruhodné sú excentrické, veľkokryštalické útvary kalcitu a mohutný sintrový štít vyrastajúci z podlahy jaskyne. Tieto útvary sa formovali ukladaním minerálnych látok z vody; ich zachovanie závisí od nenarušeného prostredia a vodného režimu.
Živočíchy a prírodná hodnota
Podzemie poskytuje úkryt viacerým živočíchom. Správa slovenských jaskýň uvádza nález štyroch druhov zimujúcich netopierov; medzi častejšie zaznamenané patrí podkovár veľký a príležitostne sa vyskytuje aj podkovár južný. V jaskyni žijú tiež chvostoskoky a vzácna endemická forma jaskynného chrobáka Duvalius bokori gellidus, známa zo Silickej planiny.
Jaskyňa je chránená ako národná prírodná pamiatka. Jej prírodná hodnota nespočíva iba v sintrovej výzdobe, ale aj v podzemnom vodnom systéme a druhoch viazaných na jaskynné prostredie. Preto je dôležité nerušiť zimujúce netopiere, nepoškodzovať výzdobu a nevstupovať do jaskynných priestorov bez príslušného oprávnenia.
Je Hrušovská jaskyňa prístupná návštevníkom?
Nie. Obec Hrušov uvádza, že jaskyňa je pre verejnosť uzavretá. Nejde o turisticky sprístupnenú jaskyňu s pokladňou, osvetlenou trasou ani organizovanými prehliadkami. Ochrana je dôležitá aj vzhľadom na polohu nad vyvieračkou Eveteš a ochranné pásmo vodárenských zdrojov. Plánovať návštevu preto treba ako poznávanie okolitej krajiny, nie ako vstup do podzemia.
V okolí sa nachádza Hrušovská lesostep a Hrušovské rybníky. Obec Hrušov uvádza v okolí turistické chodníky, no konkrétnu trasu k vchodu do jaskyne nemožno považovať za povolený prístup. Pri pohybe v území treba rešpektovať značenie, ochranný režim a zákaz vstupu do jaskyne.
Čo si zapamätať
- Poloha: východné úpätie Silickej planiny pri obci Hrušov, okres Rožňava.
- Charakter: výverová jaskyňa s aktívnym podzemným tokom a tromi vývojovými úrovňami.
- Zdokumentovaná dĺžka: 780 metrov.
- Ochrana a prístup: národná prírodná pamiatka; jaskyňa je pre verejnosť uzavretá.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.