Demänovská ľadová jaskyňa
Demänovská ľadová jaskyňa leží v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier, približne 10 kilometrov južne od Liptovského Mikuláša. Je súčasťou rozsiahleho Demänovského jaskynného systému a vyniká kombináciou ľadovej a sintrovej výzdoby, ako aj dlhou dokumentovanou históriou poznávania.
Poloha a ochrana územia
Vchod sa nachádza v brale Bašta v nadmorskej výške približne 840 metrov, asi 90 metrov nad dnom doliny. Jaskyňa leží na území Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina a Národného parku Nízke Tatry. Jej poloha nad údolím súvisí aj s prístupom: od parkoviska pod jaskyňou vedie k vstupu stúpajúci chodník.
Jaskyňa patrí do krasového podzemia Demänovskej doliny. Ramsarskou lokalitou medzinárodného významu sú Jaskyne Demänovskej doliny ako širšie územie a podzemný hydrologický systém, nie iba samotná ľadová jaskyňa. Toto uznanie poukazuje na význam krasového systému a jeho podzemných vôd i na výskyt vzácnych druhov viazaných na podzemné prostredie.
Ako jaskyňa vznikla a prečo je v nej ľad
Jaskyňa sa vytvorila v tmavosivých strednotriasových gutensteinských vápencoch pozdĺž tektonických porúch. Jej chodby pôvodne formoval ponorný tok Demänovky, ktorý sem pritekával z Demänovskej jaskyne mieru. Niektoré horné časti vytvorili vody bočného ponorného ramena. Jaskyňa predstavuje severnú, niekdajšiu výverovú časť Demänovského jaskynného systému.
Ľad sa ukladá najmä v spodných priestoroch vrátane Kmeťovho dómu. Zaľadnenie umožňuje osobitný vzdušný režim: po zasypaní povrchových otvorov sa obmedzila výmena vzduchu a ťažší chladný vzduch sa udržiava v dolných častiach. Voda presakujúca do podchladených priestorov tam zamŕza. Množstvo ľadu sa mení podľa počasia, najmä podľa priebehu zimy; preto sa jeho rozsah nedá považovať za rovnaký každý rok. Ľadová výplň sa spája so sintrovými útvarmi, ktoré v zaľadnenej časti miestami poškodilo mrazové zvetrávanie.
V jaskyni sú oválne chodby vymodelované vodou a väčšie dómy dotvorené rútením a mrazovým zvetrávaním. Medzi pomenované priestory patria Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba, Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm a Halašov dóm. Zachované sintrové útvary vrátane stalaktitov a stalagmitov nesú miestami tmavé sfarbenie od sadzí fakieľ a lámp, ktoré návštevníci používali pred zavedením elektrického osvetlenia.
Rozmery a prehliadková trasa
Zamerané časti jaskyne majú spolu 2 445 metrov a výškový rozdiel 57 metrov. Verejnosti je sprístupnená iba časť podzemia: prehliadkový okruh meria 650 metrov, zahŕňa prevýšenie 48 metrov a pobyt v jaskyni trvá približne 45 minút. Návštevníci však v podzemí prejdú asi 800 metrov. Nejde teda o totožné údaje: celková dĺžka zameraných priestorov je iná než dĺžka návštevníckeho okruhu.
Trasa vedie cez riečne chodby a dómy, najprv priestormi so sintrovou výzdobou a následne zaľadnenou časťou. Zahŕňa strmšie úseky a schody. Správa slovenských jaskýň uvádza, že letná teplota sa pohybuje približne od 0,4 do 3 °C; návštevníkom preto odporúča teplejšie oblečenie a pevnú obuv.
Výskyt živočíchov a nálezy kostí
V jaskyni zistili osem druhov netopierov. Je významným zimoviskom večernice severskej a druhým najvýznamnejším zimoviskom netopiera fúzatého či Brandtovho na Slovensku. Netopiere sú citlivé na vyrušovanie, preto je dôležité držať sa pokynov sprievodcu a nezasahovať do ich úkrytov.
Jaskyňa je známa aj nálezmi kostí stavovcov vrátane jaskynného medveďa. V minulosti sa tieto pozostatky považovali za kosti drakov, čo prispelo k používaniu pomenovania Dračia jaskyňa. Ide o historické vysvetlenie dobových predstáv, nie o dôkaz existencie drakov. V prvej polovici 18. storočia vzbudzovali takéto nálezy záujem bádateľov i verejnosti.
Objavovanie a sprístupňovanie
Prvá konkrétna písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni pochádza z roku 1672 a spája sa s opisom J. P. Haina. Zmienku z roku 1299 nemožno bezpečne priradiť tejto konkrétnej jaskyni, pretože sa týka otvorov do jaskýň v Demänovskej doline všeobecne. V roku 1719 preskúmal jaskyňu Georg Buchholtz mladší; jeho opis a nákres zverejnil Matej Bel v roku 1723.
Turistické sprístupňovanie sa začalo približne v polovici 19. storočia. V roku 1885 postavila Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku pod jaskyňou útulňu. V roku 1926 objavili A. Král a V. Benický horné kvapľové časti jaskyne — nešlo teda o objavenie jaskyne ako takej. Nové úpravy pre verejnosť prebehli v rokoch 1950 až 1952 a zahŕňali zavedenie elektrického osvetlenia. Zásahy narušili teplotný režim, preto sa v rokoch 1953 až 1954 prijali opatrenia na obnovu ľadovej výplne. Prehliadkovú trasu neskôr upravili a v rokoch 1974 až 1976 sprístupnili Štrkový dóm.
Prístup a čo si overiť pred návštevou
Od parkoviska pod jaskyňou vedie k vstupu približne 600-metrový serpentínový a lesný chodník s prevýšením okolo 90 metrov; výstup trvá približne 20 minút. V blízkosti je autobusová zastávka Demänovská dolina, Ľadová jaskyňa. Samotná podzemná prehliadka má ďalšie stúpanie a klesanie, preto správca odporúča zohľadniť fyzickú kondíciu a prípadné zdravotné obmedzenia.
- Na cestu k vstupu aj prehliadku si vezmite pevnú obuv a teplejšiu vrstvu oblečenia.
- Jaskyňa nebýva otvorená celoročne; termíny prevádzky, vstupy a cenník si pred cestou overte u Správy slovenských jaskýň.
- Vstupy sa podľa informácií správcu nerezervujú. V jaskyni sa treba riadiť pokynmi sprievodcu a nedotýkať sa výzdoby.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.