Čertova pec
Čertova pec je krátka, obojstranne priechodná jaskyňa vo vápencovom brale pri obci Radošina v okrese Topoľčany, na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca. Je známa najmä archeologickými nálezmi dokladajúcimi opakované osídlenie od staršej doby kamennej, nie rozsiahlou kvapľovou výzdobou. Jaskyňa je chránenou prírodnou pamiatkou a právny predpis ju zaraďuje medzi verejnosti voľne prístupné jaskyne.
Kde sa jaskyňa nachádza
Jaskyňa leží v katastri Radošiny, v polohe Horný Petrovič, približne 1,5 kilometra severozápadne od obce. Vchod sa otvára vo vápencovom brale na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca. Lokalita teda nepatrí k obci Radošovce v okrese Trnava, ale k Radošine v Nitrianskom kraji.
Okolie jaskyne je späté s cestným spojením medzi Radošinou a Piešťanmi. Turistické informačné centrum Nitry uvádza prístup od parkoviska pri motoreste Čertova pec krátkou pešou cestou. Pred cestou sa oplatí overiť aktuálnu možnosť parkovania a prípadné obmedzenia na mieste; prevádzku služieb pri jaskyni nemožno považovať za zaručenú.
Podoba a vznik jaskyne
Čertova pec je tunelovitá jaskyňa s dvoma vchodmi, ktorými možno prejsť z jednej strany na druhú. Podľa údajov obce Radošina je dlhá 27 metrov, priemerne široká približne 6 metrov a dosahuje najviac 4,6 metra na výšku. Vznikla pôsobením vody v hornine; odborný opis lokality ju spája s krasovatením dolomitického vápenca a eróznou činnosťou pri niekdajšej vodnej báze.
Vnútorný priestor presvetľuje prirodzený otvor v strope alebo bočnej časti jaskyne. Jej charakter preto zodpovedá skôr krátkemu skalnému tunelu než veľkej výstavnej jaskyni. Návštevník tu nemá očakávať osvetlené podzemné siene, jazierka ani bohatú sústavu stalaktitov a stalagmitov.
Archeologické nálezy a dlhé osídlenie
Význam Čertovej pece spočíva predovšetkým v archeologickom zázname. Nálezy kamenných nástrojov dokladajú osídlenie v strednom paleolite, približne pred 80-tisíc rokmi. Najstaršie vrstvy sa spájajú s moustérienskou kultúrou. Neskoršie nálezy poukazujú na využívanie jaskyne aj v ďalších obdobiach; obec Radošina uvádza eneolit, staršiu dobu železnú, stredovek a novovek.
Archeologické skúmanie prebiehalo vo viacerých etapách. Prvé výskumy sa uskutočnili v rokoch 1937 a 1941, menšiu sondu vykopal František Prošek v roku 1949 a rozsiahlejší výskum viedol Juraj Bárta na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. Čertova pec tak nie je iba prírodnou dutinou, ale aj miestom, ktoré pomáha skúmať osídlenie regiónu a život pravekých ľudí.
Novší výskum
V lete 2026 sa Archeologický ústav SAV vrátil k revíznemu výskumu jaskyne. Vedci skúmali zachované vrstvy a ohnisko datované približne do obdobia prechodu medzi stredným a mladým paleolitom. Jeho vek, pôvod a to, či ho používali neandertálci alebo raní moderní ľudia, zostávajú predmetom analýz; samotný výskum teda tieto otázky ešte definitívne neuzavrel.
Súčasťou prác bol aj speleologický prieskum Stoličkovej jaskyne, ktorá podľa Archeologického ústavu SAV tvorí s Čertovou pecou prepojený jaskynný systém. Výskum tejto časti je odbornou činnosťou a nemožno ho zamieňať s bežnou návštevníckou trasou.
Ochrana a návšteva
Čertova pec je chránená prírodná pamiatka. V roku 2008 bola vyhláškou vyhlásená za verejnosti voľne prístupnú jaskyňu, určenú na poznávanie prírodných a historických hodnôt. Voľný prístup však neznamená, že ide o sprístupnenú jaskyňu s pokladňou, sprievodcom alebo umelým osvetlením. Návšteva má charakter samostatnej prehliadky prírodného priestoru.
- Jaskyňa je krátka a priechodná, no povrch môže byť nerovný; vhodná je pevná obuv a opatrný pohyb.
- Rešpektujte ochranný režim a prípadné dočasné pokyny na mieste, najmä ak prebieha odborný výskum.
- Neporušujte horninu ani archeologické vrstvy a neodnášajte prírodné či archeologické nálezy.
- Jaskyňa nie je osvetlenou turistickou atrakciou; podmienky na mieste sa môžu líšiť od vybavenia sprístupnených jaskýň.
Čím je Čertova pec zaujímavá
Na malom priestore sa tu stretáva výrazná geologická forma s mimoriadne dlhým archeologickým záznamom. Návšteva umožňuje pozrieť si jednoduchú, prirodzene osvetlenú priechodnú jaskyňu a zároveň spoznať miesto, kde sa skúmajú stopy dávneho osídlenia. Jej hodnotu preto najlepšie vystihuje spojenie prírodnej pamiatky s archeologickou lokalitou, nie predstava rozsiahleho kvapľového podzemia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.