Bystrianska jaskyňa
Bystrianska jaskyňa je sprístupnená krasová jaskyňa na južnej strane Nízkych Tatier, pri obci Bystrá v okrese Brezno. Vyniká spletitým vývojom podzemných priestorov, ktoré formoval vodný tok Bystrianky, a sintrovou výzdobou s výrazným Veľkým baldachýnom. Je národnou prírodnou pamiatkou a patrí k najvýznamnejším jaskyniam Horehronského podolia.
Poloha a krasové prostredie
Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 565 metrov, na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu. Jaskyňa sa nachádza v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu, v geomorfologickej jednotke Nízke Tatry. Je tesne pod južným okrajom obce Bystrá, neďaleko rekreačného strediska Tále. Dôležitým administratívnym detailom je, že vstup je pri Bystrej, no jaskyňa leží v katastrálnom území Valaská.
Jaskynné priestory vznikli v strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu, v ktorých sa vyskytujú aj rohovce a polohy svetlosivých dolomitov. Smer chodieb ovplyvnili tektonické poruchy v horninách. Voda potom pukliny a chodby ďalej rozširovala koróziou a eróziou. Jaskyňu tvorí viacero častí a jej známa dĺžka dosahuje 3 531 metrov; verejnosti je sprístupnená iba časť tohto podzemného systému.
Bystrianka a vývoj podzemných priestorov
Bystriansku jaskyňu vytvárala ponorná voda Bystrianky, ktorá priteká do krasového územia z južných svahov Nízkych Tatier. Stopy vývoja v čase zachytávajú rozdielne výškové úrovne jaskynných chodieb. Najstaršie známe riečisko sa nachádza v Starej jaskyni, ktorej vchod leží vysoko nad dnešným tokom. Aktívny podzemný tok dnes preteká najnižšími časťami Novej jaskyne, približne 15 až 20 metrov pod úrovňou prehliadkovej trasy.
V jaskyni sa striedajú úzke, vysoké puklinové chodby s väčšími sieňami a dómami. Niektoré priestory vznikli rozširovaním horninových puklín, iné súvisia so zrútením stropu a stien. Názvy ako Zrútený dóm či Mostárenské siene preto pripomínajú nielen orientačné body prehliadky, ale aj rozmanité procesy, ktorými podzemie nadobudlo dnešnú podobu.
Sintrová výzdoba a miesta na prehliadkovej trase
Voda presakujúca cez vápencové nadložie sa obohacuje o rozpustené minerálne látky. Keď sa z nej v jaskynnom prostredí opäť vyzráža vápenec, postupne vzniká sintrová výplň. V Bystrianskej jaskyni ju reprezentujú najmä sintrové záclony, kôry a útvary pomenované podľa svojho vzhľadu. K známym miestam patrí Klenotnica, Kaplnka a Sieň baldachýnov. Veľký baldachýn, vytvorený nad niekdajšími riečnymi sedimentmi, je jedným z charakteristických útvarov jaskyne. V niektorých častiach sa vyskytuje aj aragonit.
Prehliadkový okruh vedie rôznymi typmi priestorov a popri troch priepastiach. Podzemný tok sa nachádza pod trasou, návštevník teda neprechádza priamo popri celej jeho súčasnej časti. V Zrútenom dóme je pamätná tabuľa pripomínajúca obeť protifašistického odboja počas druhej svetovej vojny. Priestor jaskyne sa využíva aj na speleoterapiu; nejde však o súčasť bežnej turistickej prehliadky.
Objavovanie a sprístupnenie
O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia už pred začiatkom organizovaného prieskumu. Jozef Kovalčík a E. Laubert do nej prenikli v roku 1923. K objaveniu podstatnej časti dnešnej jaskyne viedol prieskum priepasti Peklo: v roku 1926 sa cez ňu dostali do Novej jaskyne E. a A. Hollmannovci spolu s Jozefom Kovalčíkom. Dolný vchod, ktorý je dnes východom z prehliadkovej trasy, odkryli v roku 1932.
Časť jaskyne sprístupnilo Družstvo bystrianskych jaskýň v rokoch 1939 až 1940, ešte bez elektrického osvetlenia. Výskum pokračoval aj po vojne. Jaskyniari objavili Mostárenské siene a v roku 1955 prepojili Starú a Novú jaskyňu. Súčasná podoba prehliadkovej trasy je sprístupnená od roku 1968.
Podzemný život a ochrana
Jaskyňa je významným útočiskom živočíchov prispôsobených podzemnému prostrediu. Správa slovenských jaskýň uvádza výskyt 13 druhov netopierov; medzi najpočetnejšie patrí podkovár malý a netopier obyčajný. Žijú tu aj vzácne bezstavovce vrátane jaskynného chrobáka a druhov, ktorých populácie sú endemické pre Západné Karpaty. Ochrana sa preto týka nielen sintrovej výzdoby, ale aj citlivých živočíchov, ktoré môžu vyrušiť hluk, svetlo či zásah návštevníkov.
Jaskyňa je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Počas prehliadky sa treba držať pokynov sprievodcu, nedotýkať sa výzdoby a neodbočovať z určenej trasy. Zachovanie podzemia závisí aj od ochrany vody a prostredia nad jaskyňou, pretože krasové dutiny sú priamo prepojené s povrchom.
Návšteva jaskyne
Prehliadková trasa meria 580 metrov, trvá približne 45 minút a má malé prevýšenie. Zahŕňa 26 schodov. V jaskyni sa celoročne udržiava teplota približne 5,7 až 6,7 °C, preto sa hodí teplejšia vrstva oblečenia aj počas leta. Od parkoviska je vstup vzdialený približne 120 metrov a v blízkosti sa nachádza autobusová zastávka Bystrá, jaskyňa.
- Sprístupnená časť jaskyne: 580 m; celková známa dĺžka: 3 531 m.
- Bežná prehliadka: približne 45 minút, vedená so sprievodcom.
- Teplota: približne 5,7 až 6,7 °C; trasa zahŕňa schody.
- Prístup od parkoviska: približne 120 metrov s minimálnym prevýšením.
Časy vstupov a cenník sa môžu meniť, preto si ich pred cestou treba overiť u Správy slovenských jaskýň. Jaskyňa upozorňuje, že pravidelný vstup sa uskutočňuje pri minimálnom počte štyroch osôb. Takmer rovinatý okruh je kratší než mnohé jaskynné trasy, no návšteva stále znamená pohyb v chladnom a vlhkom podzemí, po schodoch a v slabšie osvetlenom prostredí.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.