Alabastrová jaskyňa
Alabastrová jaskyňa je nesprístupnená krasová jaskyňa v masíve Bujačieho vrchu v Belianskych Tatrách, východnej časti Tatier. Zaujímavá je svojím fluviokrasovo-rútivým vývojom, výskytom sadrovca a historickými zmienkami siahajúcimi do prvej polovice 18. storočia. Nachádza sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica v okrese Poprad, teda v Prešovskom kraji, nie v Banskobystrickom kraji.
Poloha a základné údaje
Jaskyňa leží v horskom prostredí Belianskych Tatier, v Bujačom vrchu. Jej poloha súvisí s krasovým reliéfom pohoria, ktoré sa odlišuje od žulových častí Tatier výskytom karbonátových hornín a podzemných krasových javov. Alabastrová jaskyňa je jedným z nich, no na rozdiel od Belianskej jaskyne nie je upravená na návštevy verejnosti.
Podľa údajov uvedených v projekte ochrany Tatranského národného parku dosahuje zameraná dĺžka jaskyne 543 metrov. Staršie popularizačné opisy niekedy uvádzajú približne 400 metrov, čo odráža odlišné alebo staršie údaje o jej zameraní.
Ako jaskyňa vznikala
Alabastrová jaskyňa sa opisuje ako fluviokrasovo-rútivý jaskynný systém: na jej vývoji sa podieľalo pôsobenie presakujúcej vody aj rútenie horninových blokov. Do jaskynných priestorov trvalo presakujú zrážkové vody. Tento údaj je dôležitý aj z hľadiska ochrany, pretože zmeny na povrchu môžu ovplyvňovať vodný režim a prostredie pod zemou.
Osobitnú pozornosť priťahuje sadrovec, minerál zo skupiny síranov, ktorého výskyt je spojený s názvom jaskyne. Odborná speleologická literatúra zaznamenáva jeho výskyt v konkrétnych častiach jaskyne vrátane chodby s vodopádom a jazierkom. Nejde však o upravenú kvapľovú atrakciu s prehliadkovou trasou; jaskynné útvary a minerálne nálezy patria k citlivým prírodným hodnotám lokality.
Historické zmienky a prieskum
Alabastrová jaskyňa patrí medzi staršie známe jaskyne Belianskych Tatier. Historik jaskyniarstva Marcel Lalkovič spája najstaršie známe zmienky s prvou polovicou 18. storočia. Pravdepodobne ju v roku 1719 navštívil Juraj Bohuš, rektor kežmarského gymnázia; tento údaj však neznamená, že jaskyňu vtedy určite objavil.
Vchod a jaskynné priestory nesú historické nápisy. Najstarší známy letopočet vyrytý pri vchode je 1768, no ani ten neurčuje dátum objavenia jaskyne. V 19. storočí sa o lokalitu zaujímali návštevníci Tatier a jaskyňu zameriavali aj Samuel Roth a Karl Kolbenheyer. Po objavení Belianskej jaskyne v roku 1881 sa záujem turistov sústredil predovšetkým na ňu. V 20. storočí pokračoval podrobnejší speleologický prieskum, spájaný najmä s menami Jiřího Sekyru a Antonína Droppu.
Prírodné hodnoty
Podzemné priestory sú významné nielen geologicky. Alabastrová jaskyňa je evidovaná aj medzi významnými podzemnými lokalitami pre netopiere. Medzinárodný prehľad takýchto lokalít uvádza pri jaskyni viacero druhov, medzi nimi večernicu vodnú, netopiera veľkého, netopiere fúzaté alebo Brandtove, netopiera ostrouchého a ušatého. Záznam druhov sám osebe nehovorí o ich aktuálnom počte ani o tom, že sa v jaskyni zdržiavajú počas celého roka.
- Ochranné dôvody: citlivá minerálna a jaskynná výplň, presakujúca voda a podzemný ekosystém.
- Ďalší prírodný význam: podzemný úkryt využívaný viacerými druhmi netopierov.
- Prostredie: krasové územie Belianskych Tatier v rámci Tatranského národného parku.
Ochrana a prístup
Alabastrová jaskyňa nie je sprístupnená verejnosti a nekonajú sa v nej bežné turistické prehliadky. Zákon o ochrane prírody a krajiny stanovuje pre jaskyne osobitné ochranné podmienky vrátane všeobecného zákazu vstupu, s výnimkami určenými na odbornú starostlivosť, kontrolu alebo osobitne povolené činnosti. Preto nejde o cieľ, ku ktorému by bolo vhodné plánovať samostatný výlet alebo vstup do podzemia.
Pri návšteve Belianskych Tatier sa treba držať povolených turistických trás a rešpektovať pravidlá TANAP-u. V blízkosti jaskyne sa neoplatí spoliehať na staršie internetové opisy neoficiálnych prístupových chodníkov: ich uvedenie neznamená, že je pohyb k jaskyni povolený alebo bezpečný. Otváracie hodiny, vstupné ani turistické vybavenie jaskyňa nemá.
Čo si z údajov o jaskyni zapamätať
- Alabastrová jaskyňa sa nachádza v Bujačom vrchu v Belianskych Tatrách.
- Administratívne patrí do katastra Tatranskej Lomnice, okresu Poprad a Prešovského kraja.
- Jej zameraná dĺžka je podľa projektu ochrany TANAP-u 543 metrov.
- Jaskyňa je významná výskytom sadrovca, presakovaním zrážkovej vody a podzemným životom.
- Nie je sprístupnená verejnosti; vstup bez príslušného oprávnenia nie je povolený.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.