← Späť na zoznam

Hrad Gýmeš

Hrad Gýmeš

História Hradu Gýmeš
Hrad Gýmeš, nachádzajúci sa na území Slovenska, je jedným z historických skvostov, ktoré pripomínajú bohatú minulosť tohto regiónu. Nachádz…

Nitra

Hrad Gýmeš je rozsiahla zrúcanina na vrchu Dúň v pohorí Tribeč, v katastri obce Jelenec v okrese Nitra. Jeho vývoj od neskororománskeho opevnenia po barokové rodové sídlo úzko súvisí s Forgáchovcami a v areáli sa zachovali aj pozostatky hradného kostola sv. Ignáca.

Poloha a vznik hradu

Hrad stojí na južnom svahu Tribeča, na strmom vrchu Dúň v nadmorskej výške približne 514 metrov. Od Jelenca leží asi päť kilometrov severne. Jeho poloha umožňovala kontrolovať okolie a zároveň poskytovala prirodzenú ochranu svahmi. Hrad vznikol na mieste, kde sa predpokladá staršie hradisko.

Za zakladateľa sa považuje Andrej, syn Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov, predka Forgáchovcov. Hrad už stál, keď kráľ Belo IV. v roku 1253 daroval Andrejovi okolité majetky; tento dokument je prvou písomnou zmienkou o Gýmeši. Pôvodné opevnenie tvorili obytná hranolová veža, ďalšia veža, palác a nádvorie s hospodárskymi stavbami a cisternou. V 13. storočí hrad odolal aj útokom vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II.

Od dvojhradu k rodovému sídlu Forgáchovcov

Koncom 13. storočia sa hrad rozdelil medzi Andrejových synov. Župan Tomáš si na neďalekom skalnom výbežku vybudoval vlastný palác, čím vznikol nezvyčajný dvojdielny hradný celok. Neskôr sa Gýmeš dostal do kráľovských rúk a určitý čas ho držal aj Matúš Čák Trenčiansky. Forgáchovci získali hrad späť v roku 1386. Ich rodové sídlo zostalo v ich vlastníctve s prestávkami po dlhé obdobie.

V priebehu 14. a 15. storočia sa samostatné časti areálu postupne spojili a pribudli nové obytné priestory, paláce a vežové stavby. Po bitke pri Moháči v roku 1526 mal Gýmeš význam aj v obrane proti Osmanom. V 16. storočí Forgáchovci rozšírili hrad o južné predhradie a prispôsobili ho používaniu delostrelectva. Opevnenie a obytné časti sa menili aj po poškodení počas stavovských konfliktov. V roku 1619 hrad zničilo vojsko Gabriela Betlena, no čoskoro ho obnovili. Osmanské vojská ho poškodili a v rokoch 1663 a 1671 ho nakrátko obsadili.

Baroková prestavba a pútnické miesto

Počas povstania Františka II. Rákociho hrad obsadili cisárske vojská. Forgáchovcom sa majetok vrátil začiatkom 18. storočia a Pavol IV. Forgách so synom Pavlom V. začali rozsiahlu obnovu. Práce sa začali v roku 1713 a pokračovali aj v nasledujúcich desaťročiach. Nešlo len o obnovu opevnenia a obytných častí: východné predhradie sa premenilo na sakrálny okrsok s hradným kostolom sv. Ignáca z Loyoly, kaplnkami a rodovou hrobkou.

Kostol vznikol prestavbou staršej hradnej stavby. Púte na sviatok sv. Ignáca a náboženské zastavenia v areáli i na ceste k hradu dali Gýmešu osobitnú duchovnú funkciu. Hrad tak v novoveku nebol iba pevnosťou a šľachtickým sídlom. Po období, keď sa na ňom ešte konali púte a udržiavali sa obytné priestory, prestal byť trvalo obývaný a postupne spustol. Už v 19. storočí ho návštevníci opisovali ako ruinu.

Čo možno vidieť v areáli

Z Gýmeša sa zachovali časti obvodových múrov, veží, palácov, predhradí a opevnenia. Areál je rozsiahly a jeho pôdorys odráža mnohé prestavby: od stredovekého jadra cez renesančné južné predhradie až po barokový sakrálny okrsok. Pri prehliadke si možno všimnúť rozdiely medzi obytnými a obrannými časťami aj pozostatky stavieb, ktoré boli neskôr prestavané na iné účely.

Výrazným prvkom južného predhradia je bastiónové opevnenie. V areáli sú tiež pozostatky hradného kostola sv. Ignáca a starších obytných palácov. Niektoré múry sú staticky narušené a podoba jednotlivých častí sa v priebehu výskumu a obnovy spresňuje. Hrad preto treba vnímať ako historickú ruinu, nie ako bezpečne upravenú pamiatkovú expozíciu.

Obnova a súčasný stav

Na záchrane hradu pracuje občianske združenie CASTRUM GHYMES v spolupráci s odborníkmi a dobrovoľníkmi. Konzervačné a výskumné práce pomáhajú stabilizovať ohrozené murivá a prinášajú nové poznatky o stavebnom vývoji. Archeologický výskum v roku 2025 sa zameral aj na obytnú vežu a parkánový múr; nálezy dokumentujú využívanie hradu v období od 13. do 18. storočia.

Obnova pokračuje po etapách a niektoré časti môžu byť počas prác uzavreté. Podľa aktuálneho oznamu správcu je obytná veža, označovaná aj ako donžon, uzavretá pre prebiehajúce práce. Pred návštevou preto treba rešpektovať zábrany a informačné tabule. Hrad je voľne prístupná ruina bez bežného vstupného a organizovanej prehliadky; pohyb v areáli je na vlastné riziko.

Prístup k hradu

Pešie trasy vedú najmä z Jelenca a z obce Kostoľany pod Tribečom. Z oboch východiskových miest sa pokračuje smerom k Sedlu pod Gýmešom a odtiaľ na hrad. Prístupové chodníky vedú lesným terénom a posledný úsek k zrúcanine môže byť strmý. Trasa cez Jelenskú gaštanicu môže podliehať sezónnemu obmedzeniu, preto je vhodné pred výletom skontrolovať aktuálne značenie a oznamy.

  • Z Jelenca: východiskom môže byť rekreačná oblasť Remitáž; jedna z uvádzaných trás vedie po žltej značke do Sedla pod Gýmešom a následne po zelenej na hrad.
  • Z Kostolian pod Tribečom: trasa vedie po žltej značke do sedla a ďalej po zelenej značke k zrúcanine.

Hrad sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Návštevníci by sa mali držať vyznačených chodníkov, nevstupovať na lešenia ani do uzavretých pracovísk a nepoškodzovať murivo či archeologické nálezy. V areáli platí zákaz zakladania ohňa a odpad si treba odniesť so sebou.

Zdroje a ďalšie informácie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *