
Hrad Biely Kameň
Hrad Biely Kameň: Stratený klenot Slovenska
Hrad Biely Kameň sa nachádza v katastri mesta Svätý Jur, ktorý patrí do okresu Pezinok v Bratislavskom kraji. Tento…
Hrad Biely Kameň, známy aj ako Svätojurský hrad, je národná kultúrna pamiatka na zalesnenom svahu Malých Karpát nad Svätým Jurom v okrese Pezinok. V stredoveku slúžil ako sídlo svätojurských grófov a správne i obranné centrum panstva; dnes z neho zostali fragmenty murív a rozsiahle terénne pozostatky opevnenia.
Poloha hradu nad Svätým Jurom
Zrúcanina leží severozápadne od historického centra Svätého Jura, nad niekdajšou osadou Neštich, na južnom vyvýšenom úbočí údolia v Malých Karpatoch. Hrad stál pri vedľajšej ceste cez pohorie a jeho poloha umožňovala kontrolovať okolie i prístupové smery. Na opačnej strane údolia sa nachádzalo staršie slovanské hradisko, ktoré predchádzalo hradu ako opevnenému sídlu.
Areál je obklopený lesom. Návštevníci by preto nemali očakávať široký výhľad na krajinu: samotná zrúcanina nie je vyhliadkovým miestom. Jej hlavnou hodnotou je čitateľná kombinácia zvyškov stavieb a terénnych obranných prvkov, ktoré ukazujú, aký rozsiahly bol kedysi hradný komplex.
Počiatky a prvé písomné zmienky
Začiatky hradu sa kladú do druhej polovice 13. storočia. Odborný výskum spája jeho vznik s grófom Abrahámom I. z rodu, ktorého korene sa odvodzujú od Hont-Poznanovcov. Hrad bol postavený pred rokom 1271 a prvá známa písomná zmienka sa viaže na tento rok: počas výpravy do Uhorska ho dobyl český kráľ Přemysl Otakar II. Tvrdenie, že ho po tatárskom vpáde založil kráľ Belo IV., sa v populárnych opisoch opakuje, no dostupné odborné spracovanie nepodporuje takéto jednoznačné určenie zakladateľa.
V 13. storočí hrad obsadili aj vojská rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V druhej polovici 14. storočia ho potomkovia Abraháma I. prestavali a rozšírili o vonkajšie opevnenie. Ďalšie dobytie je doložené v roku 1385, keď hrad obsadili vojská moravských markgrófov Prokopa a Jošta. Počas nasledujúcich storočí zostával významným sídlom svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka.
Ako vyzeral hradný areál
O podobe hradu veľa vypovedá listina z roku 1412, ktorá zaznamenáva delenie svätojurského panstva. Komplex tvoril vnútorný hrad a vonkajší areál. Vnútorné jadro malo palácové priestory, kaplnku, pivnice, komory a dve veže; vonkajšie nádvorie obopínal kamenný múr s bránou a vežami. K bráne viedol most ponad priekopu. V areáli sa nachádzala aj budova pekára a priestory na skladovanie zásob.
Obranu dopĺňali priekopy a valy. Najvýraznejší systém vznikol na západnej strane, ktorú bolo z hľadiska obrany potrebné osobitne zabezpečiť. Zásobovanie vodou riešilo potrubie privádzajúce vodu z vyšších polôh. Pri prechádzke zrúcaninou možno vnímať nielen zvyšky nadzemných múrov, ale aj reliéf priekop, valov a ďalších úprav terénu.
- Najčitateľnejšie sú fragmenty vonkajšieho opevnenia a nesúvislé zvyšky stavieb vnútorného hradu.
- V teréne sa zachovali priekopy a valy, najmä na západnom okraji areálu.
- Niektoré priestory, napríklad zavalené časti pivníc, nie sú bezpečne prístupné.
Od šľachtického sídla k zrúcanine
Začiatkom 16. storočia sa svätojurskí a pezinskí grófi dostali do finančných ťažkostí. Po smrti posledného mužského člena rodu Krištofa II. v roku 1543 sa panstvo dostalo do rúk ďalších držiteľov a neskôr aj Uhorskej komory. Správy z polovice 16. storočia už opisujú poškodené strechy a múry, ktoré si vyžadovali nákladné opravy. V roku 1609 si Pálffyovci vybudovali vo Svätom Jure nové sídlo v podobe kaštieľa, čím sa význam hradu ďalej zmenšoval.
Hrad ešte istý čas slúžil ako sklad a väzenie a v prípade ohrozenia mohol poskytnúť útočisko. V roku 1663, počas osmanského vpádu, sa na ňom skupina obyvateľov Svätého Jura ubránila útočníkom. Potom sa už hrad ako sídlo nevyužíval a postupne chátral. K rozpadu prispelo aj rozoberanie muriva na stavebný materiál, poveternostné vplyvy a zarastanie areálu.
Pamiatková ochrana a obnova
Biely Kameň je národnou kultúrnou pamiatkou. Architektonicko-historický výskum z roku 2021 zdokumentoval zachované konštrukcie i terénne opevnenia a vyhodnotil vývoj hradu. Súčasťou prác na pamiatke je stabilizácia ohrozených múrov a konzervovanie zachovaných častí. Obnova neznamená návrat hradu do podoby obývaného šľachtického sídla; cieľom je zachovať a bezpečne prezentovať ruinu.
Na záchrane sa podieľa občianske združenie Castrum Sancti Georgii v spolupráci s odborníkmi a dobrovoľníkmi. Keďže areál je historická ruina a v častiach sa nachádza nestabilné murivo či zavalené priestory, treba sa pohybovať opatrne a rešpektovať prípadné upozornenia alebo obmedzenia na mieste.
Prístup k hradu
Jednou z uvádzaných možností je prísť do Svätého Jura vlakom a pokračovať po modrej turistickej značke. V miestnej časti Neštich sa trasa napája na žltú značku vedúcu k hradu. Správca hradu uvádza približne 2,5 kilometra a asi 55 minút od železničnej stanice; skutočný čas závisí od tempa a podmienok na chodníku. Povrch v závere tvorí lesná cesta, preto sa výstup nehodí pre kočík.
Pri návšteve rátajte s tým, že nejde o upravený hradný areál s bežnou turistickou infraštruktúrou. Podľa informácií správcu je vstup na vlastné nebezpečenstvo; pred cestou je vhodné overiť si aktuálne obmedzenia súvisiace s konzervačnými prácami. Hrad Biely Kameň je predovšetkým miestom, kde možno priamo v krajine spoznať stredoveké opevnenie a dejiny šľachtického panstva nad Svätým Jurom.


