← Späť na zoznam

Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky

Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky: Perlou sakrálnej architektúry
Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky je jedinečným príkladom sakrálnej architektúry, ktorý…

Košický

V obci Ruská Bystrá v okrese Sobrance stojí gréckokatolícky drevený Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša. Je súčasťou lokality UNESCO Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka a cenným príkladom východokarpatskej sakrálnej architektúry.

Ktorý chrám sa nachádza v Ruskej Bystrej

Názov Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa s touto stavbou nespája. Chrám v Ruskej Bystrej je zasvätený Preneseniu ostatkov svätého Mikuláša, biskupa. V informačných materiáloch sa stretneme aj s označeniami Chrám svätého Mikuláša či Drevený chrám v Ruskej Bystrej. Ide o tú istú lokalitu, nie o kostol zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.

Chrám stojí na vyvýšenom mieste v obci a dodnes slúži gréckokatolíckemu spoločenstvu. Jeho význam preto nespočíva iba v historickej a umeleckej hodnote: stále ide o sakrálny priestor určený na bohoslužby.

Vznik a historický kontext

Drevený chrám vznikol v prvej polovici 18. storočia. Často uvádzaný rok 1730 predstavuje približné datovanie; pamiatková dokumentácia kladie vznik stavby približne do rokov 1720 až 1730 a neuvádza presný deň ani rok výstavby. V zázname z biskupskej kanonickej vizitácie z roku 1750 sa chrám spomína ako stavba v dobrom stave. O jeho zakladateľovi ani o mene tesára, ktorý ho postavil, nie sú známe spoľahlivé údaje.

Samotná obec má staršie dejiny než chrám. Podľa obecného historického prehľadu sa najstaršie zachované písomné doklady o Bystrej viažu na roky 1548 a 1551. Obec sa vyvinula na majetku humenského panstva a v jej osídlení sa uplatnilo valašské právo. Tento kontext pripomína, že drevený chrám vznikol v malej vidieckej komunite, nie ako súčasť väčšieho mestského stavebného projektu.

Zrubová stavba a jej členenie

Chrám je postavený z dreva a má tradičnú trojpriestorovú dispozíciu: vstupnú časť, loď a svätyňu. Jednotlivé priestory vyjadrujú usporiadanie východného kresťanského chrámu, no zvonka pôsobí stavba ako kompaktný celok pod širokou šindľovou strechou. Jej konštrukcia spočíva na kamennom základe, ktorý vyrovnáva mierny sklon terénu.

Výrazným prvkom siluety je vysoká veža nad vstupnou časťou na západnej strane, zakončená cibuľovitou hlavicou a krížom. Na opačnom konci strechy sa nachádza menšia vežička nad priestorom svätyne. Hmotu stavby zjednocuje široká valbová strecha so šindľovou krytinou; jej prevaha nad menšími stenovými plochami patrí k charakteristickým črtám chrámu.

Ikonostas a vybavenie interiéru

Najvýznamnejším prvkom interiéru je drevený ikonostas, ktorý oddeľuje loď od svätyne. Je polychrómovaný a zdobený rezbárskou výzdobou. Jeho usporiadanie je nezvyčajné: pre obmedzenú šírku lode sa niektoré ikony nenachádzajú priamo v ikonostase, ale na bočných stenách. Dokumentácia zároveň upozorňuje, že rozmery a proporcie ikonostasu celkom nezodpovedajú priestoru chrámu, čo naznačuje, že mohol byť pôvodne určený pre inú stavbu.

Súčasťou vzácneho zariadenia sú aj cárske, teda kráľovské dvere ikonostasu, ktoré pochádzajú zo 17. storočia, a bohato vyrezávaný prestol v svätyni. Na prestole je vyobrazené Ukrižovanie. Pamiatkové súpisy evidujú ikonostas a ďalšie jednotlivé predmety ako osobitne chránené súčasti interiéru. V dostupných odborných materiáloch sa opisujú predovšetkým ikony a drevorezby; tvrdenie, že steny hlavnej lode pokrývajú fresky, sa nepodarilo doložiť.

Ochrana a zápis do UNESCO

V roku 2008 bol chrám zapísaný spolu s ďalšími drevenými sakrálnymi stavbami na Slovensku do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka. Zápis sa teda týka súboru ôsmich stavieb, ktoré reprezentujú rímskokatolícku, evanjelickú a gréckokatolícku tradíciu. UNESCO oceňuje ich tradičné stavebné postupy, rozmanité architektonické riešenia a svedectvo o spolužití odlišných kultúrnych spoločenstiev v Karpatskej oblasti.

Chrám má zároveň status národnej kultúrnej pamiatky. Pri jeho ochrane je dôležité nielen zachovanie drevenej konštrukcie a šindľovej strechy, ale aj ochrana historického interiérového zariadenia. Odborný monitoring pamiatkarov dokumentoval reštaurátorské zásahy na ikonostase a stav jeho farebnej vrstvy, čo ukazuje, že ochrana sa týka aj citlivých, polychrómovaných povrchov.

Návšteva chrámu

Keďže stavba slúži na bohoslužby a nie je možné predpokladať jej nepretržitú otvorenosť, návštevu interiéru je vhodné dohodnúť vopred s príslušnou farnosťou alebo obcou. Pred cestou si treba overiť aktuálne podmienky sprístupnenia. Pri prehliadke je potrebné rešpektovať sakrálnu funkciu miesta aj prípadný priebeh bohoslužieb.

  • Lokalita: obec Ruská Bystrá, okres Sobrance, Košický kraj.
  • Zasvätenie: Prenesenie ostatkov svätého Mikuláša, biskupa.
  • Datovanie: približne 1720 až 1730.
  • Ochrana: národná kultúrna pamiatka a súčasť lokality UNESCO zapísanej v roku 2008.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *