Kostol sv. Antona Paduánskeho
Kostol sv. Antona Pustovníka je gotický jednoloďový chrám v areáli bývalého kartuziánskeho kláštora v obci Červený Kláštor, v Zamagurí pri Dunajci. Patrí k najvýznamnejším zachovaným stavbám kláštorného komplexu a v 18. storočí získal výraznú barokovú výzdobu. Jeho patrocínium sa vzťahuje na sv. Antona Pustovníka, nie na sv. Antona Paduánskeho.
Kostol v kláštornom areáli
Chrám nie je samostatným farským kostolom s názvom sv. Antona Paduánskeho, ale súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kláštor kartuziánov. Areál tvoria aj kláštorná budova s refektárom a krížovou chodbou, hodinová veža, hospodárske objekty a pozostatky mníšskych domčekov. Kostol bol funkčne i priestorovo prepojený s kláštornými chodbami a pustovňami.
Nejde ani o ten istý chrám ako rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice v obci. Ten sa nachádza na miestnom cintoríne a bol dokončený v 20. storočí. Rozlíšenie je užitočné najmä preto, že oba kostoly ležia v Červenom Kláštore, no majú odlišnú históriu i úlohu.
Vznik a kartuziánske určenie
Dejiny kláštora siahajú do prvej polovice 14. storočia. Zakladaciu listinu potvrdil kráľ Karol Róbert v roku 1320 a výstavba kláštora sa začala po roku 1330. Samotný kostol sa začal budovať v roku 1360. Jeho jednoloďové riešenie bez bočných lodí zodpovedalo prísnejšiemu typu kartuziánskej kláštornej architektúry.
Zasvätenie sv. Antonovi Pustovníkovi súviselo s ideálom rozjímavého a odlúčeného života, ktorý bol blízky kartuziánom. Kostol slúžil v rámci klauzúrneho kláštora, nie ako otvorený chrám pre bežnú farnosť. Aj jeho prepojenie s krížovými chodbami a mníšskymi príbytkami odrážalo organizáciu života rehole.
Od kartuziánov ku kamaldulom
Kartuziáni kláštor opustili v 16. storočí; v roku 1563 prešla jeho správa od rehoľníkov a neskôr sa majetok dostal do rúk svetských vlastníkov. Na začiatku 18. storočia sa tu usadili kamalduli, ďalšia rehoľa s pustovníckou tradíciou. Ich pôsobenie výrazne ovplyvnilo podobu kostola.
Opravený a nanovo vymaľovaný chrám bol vysvätený v roku 1747 a dostal nový mobiliár. Pôvodne nemal vežu, tá bola pristavaná až v roku 1750. Kamaldulská úprava zachovala gotické jadro, no interiér doplnila polychrómovaná štuková výzdoba a nástenné maľby talianskych majstrov. Kostol tak dnes dokladá vrstvenie stredovekej stavby a barokovej obnovy, nie jednu jednotnú stavebnú etapu.
Výzdoba a umelecké hodnoty
V interiéri sa spájajú architektonické prvky gotického kostola s dekoratívnym barokovým poňatím. Výraznou súčasťou vybavenia je hlavný oltár, ktorý podľa obecného informačného materiálu vznikol v roku 1746 v dielni levočského rezbára Dionýza Reismayera. Obec ho opisuje ako monumentálnu barokovú oltárnu architektúru; presný aktuálny stav jeho reštaurovania sa z použitých zdrojov nepodarilo spoľahlivo potvrdiť.
S kostolom súvisí aj súsošie Najsvätejšej Trojice s nápisom z roku 1768. Originál je uložený v chráme, zatiaľ čo v kláštornom parku stojí jeho kópia. Je to príklad toho, že umelecky hodnotné predmety areálu sa dnes nachádzajú na pôvodnom mieste aj v chránenom interiéri.
- Stredoveké jadro: jednoloďový gotický kostol, ktorého výstavba sa začala v roku 1360.
- Baroková obnova: vysvätenie obnovenej stavby v roku 1747, veža pristavaná v roku 1750.
- Výzdoba: polychrómovaná štuková a maliarska výzdoba z obdobia pôsobenia kamaldulov.
- Súvisiaca pamiatka: originál súsošia Najsvätejšej Trojice z roku 1768 sa uchováva v kostole.
Zrušenie kláštora a obnova
Kamaldulský kláštor zrušil cisár Jozef II. v roku 1782 a mnísi museli areál opustiť. Následne kláštor postupne chátral; v roku 1820 ho spolu s pozemkami darovali gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. V roku 1907 areál zasiahol požiar. Tieto udalosti sa týkali celého kláštorného komplexu a treba ich odlišovať od konkrétnych stavebných zásahov v kostole.
Rozsiahla obnova areálu prebiehala v rokoch 1956 až 1966 a pokračovala aj neskôr. Reštaurátorské práce v interiéri kostola boli ukončené v prvej etape v roku 2007; chrám následne sprístupnili verejnosti ako súčasť múzejnej expozície. Múzejná prezentácia umožňuje vnímať kostol nielen ako sakrálnu stavbu, ale aj ako súčasť historicky členeného kláštora.
Čo vedieť pred návštevou
Kostol sa nachádza v areáli kláštora v obci Červený Kláštor a návštevníci ho spoznávajú v rámci múzejnej expozície. Nejde teda automaticky o voľne prístupný chrám počas celého dňa. Aktuálne otváracie hodiny, vstupné a prípadné obmedzenia sa môžu meniť, preto je vhodné overiť si ich pred cestou u správcu múzea.
Pri prehliadke sa oplatí venovať pozornosť rozdielu medzi jednoduchším gotickým stavebným základom a neskoršou barokovou výzdobou. Kostol zároveň najlepšie pochopíte v súvislosti s okolitými kláštornými budovami: jeho poloha a prepojenia vysvetľujú, ako bol chrám začlenený do každodenného aj duchovného života kartuziánov a neskôr kamaldulov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.