← Späť na zoznam

Katedrála sv. Františka Xaverského

Katedrála sv. Františka Xaverského: Klenot sakrálnej architektúry na Slovensku
Katedrála sv. Františka Xaverského sa nachádza v historickom meste Banská B…

Banská Bystrica

Katedrála sv. Františka Xaverského stojí na Námestí SNP v Banskej Bystrici a je katedrálnym chrámom Banskobystrickej diecézy. Barokový kostol vybudovali jezuiti na mieste staršej kaplnky; po vzniku diecézy v roku 1776 sa stal sídlom biskupského stolca. Jeho dnešná podoba zachytáva nielen pôvodný jezuitský návrh, ale aj výrazné prestavby z 19. a 20. storočia.

Miesto s dlhšou náboženskou históriou

Chrám stojí na mieste niekdajšieho Königsbergerovho domu, nazývaného Oberhaus. Jeho súčasťou bola v 16. storočí kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorú využívala domácnosť majiteľa aj úradníci banskej komory. Podľa Banskobystrickej diecézy išlo v tom období o jediné miesto v meste, kde sa konali katolícke bohoslužby. Jezuiti kaplnku využívali v rokoch 1647 až 1671 a neskôr sa do Banskej Bystrice vrátili s úmyslom posilňovať katolícku reformu.

Jezuiti a výstavba kostola

Na mieste kaplnky začali jezuiti v roku 1695 budovať svoju rezidenciu. Stavbu kostola sv. Františka Xaverského pri nej začali v roku 1702. Jeho návrh sa pripisuje Johannovi Häffelsovi, rektorovi jezuitského kolégia, a vychádza z typu rímskeho jezuitského chrámu Il Gesù. Práce narušili udalosti spojené s Rákociho povstaním; kostol dokončili v roku 1715. Dňa 24. septembra toho roku ho konsekroval biskup Lukáš Natale zo Stoličného Belehradu.

V roku 1773 bol jezuitský rád zrušený. O tri roky neskôr vznikla Banskobystrická diecéza a bývalý jezuitský kostol sa stal jej katedrálou. Patrón chrámu, sv. František Xaverský, sa stal aj patrónom diecézy. Katedrála tak získala novú úlohu: okrem bohoslužobného priestoru je miestom spojeným s biskupským úradom a liturgickým životom diecézy.

Barokový pôdorys a architektúra

Interiér má jednoloďovú dispozíciu so šiestimi bočnými kaplnkami. Nad nimi sa nachádzajú tribúny a loď uzatvára valená klenba členená lunetami. Takéto usporiadanie súvisí s jezuitským stavebným vzorom, ktorý kládol dôraz na prehľadný priestor pre spoločnú liturgiu a na výrazné hlavné priestranstvo.

Pôvodný vzhľad sa v priebehu storočí menil. K najvýraznejším zásahom došlo v roku 1844, keď kostol predĺžili, z bývalej sakristie upravili svätyňu a smerom k námestiu vytvorili dvojvežové priečelie. V 80. rokoch 19. storočia nasledovala romantizujúca úprava veží a štítu. Súčasná fasáda preto nie je iba zachovaným obrazom pôvodného barokového priečelia.

  • Pôdorys: jednoloďový chrám so šiestimi bočnými kaplnkami.
  • Klenba: valená klenba s lunetami.
  • Priečelie: dvojvežová podoba vznikla pri prestavbe v roku 1844.
  • Hlavný oltár: diecézny zdroj uvádza oltár s obrazom sv. Františka Xaverského datovaný do roku 1829.

Prestavby a obnova interiéru

Rozšírenie chrámu v 19. storočí súviselo so snahou zväčšiť katedrálu pre potreby diecézneho sídla. Banskobystrické turistické informačné zdroje spájajú túto prestavbu s biskupom Jozefom Belanským, ktorý na ňu odkázal časť svojho majetku. Okrem úprav pôdorysu a priečelia pribudla nová kazateľnica a riešilo sa zázemie priľahlé ku kostolu.

V 70. rokoch 20. storočia opravovali interiér aj fasádu a čiastočne prispôsobili chrám pokoncilovej liturgii. Exteriér obnovili v roku 2000. V roku 2001 nasledovala generálna oprava a úprava interiéru; 2. októbra bol požehnaný obnovený chrám a posvätený nový oltár. V roku 2003 pribudol nový píšťalový organ, ktorý sa využíva aj pri občasných koncertoch.

Čo znamená, že ide o katedrálu

Označenie katedrála vyjadruje jej cirkevnú funkciu: v chráme sa nachádza biskupská katedra, teda sídlo biskupa. Banskobystrický kostol preto nie je katedrálou iba pre svoju veľkosť či architektúru. Jeho postavenie vyplýva zo vzniku diecézy v roku 1776 a z toho, že bol určený za jej hlavný chrám.

Katedrála sa nachádza priamo na Námestí SNP, na rohu s Kapitulskou ulicou. Pri návšteve je vhodné rozlišovať medzi prehliadkou sakrálneho priestoru a účasťou na bohoslužbe; aktuálny režim vstupu a časy slávení je najlepšie overiť u farnosti alebo diecézy.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *