Vojčice
Vojčice sú obec v okrese Trebišov v Košickom kraji, približne 12 kilometrov severovýchodne od Trebišova. Ležia na Východoslovenskej nížine a ich dejiny siahajú najmenej do začiatku 13. storočia. Vojčice sú zaujímavé aj prírodnou rezerváciou Bisce, ktorá zasahuje do ich katastra, a miestnou tradíciou divadla a kina.
Poloha a charakter obce
Obec sa rozkladá v nížinnej krajine východného Slovenska. Jej územie má približne 17,9 km² a nadmorská výška obce sa uvádza okolo 108 metrov. Cez Vojčice preteká regulovaným korytom Trnávka; obecné podklady zaraďujú územie do povodia Ondavy. Okolie má prevažne poľnohospodársky ráz, ktorý sa premieta aj do historického vývoja obce.
Vojčice susedia s viacerými obcami regiónu a vďaka blízkosti Trebišova sú súčasťou jeho zázemia. Obec má dve cirkevné komunity a základnú občiansku vybavenosť vrátane školy, materskej školy a pošty. Údaje o počte obyvateľov sa menia podľa roku a použitého zdroja, preto je vhodné pri aktuálnom plánovaní vychádzať z najnovšej štatistiky.
Od pravekého osídlenia po stredoveké Vojčice
Obecná história spája najstaršie osídlenie s lokalitou Tábor a záverom mladšej doby kamennej. Uvádza, že miestne nálezy súvisia s polgárskou kultúrou, ktorej prejavmi boli maľovaná keramika a výrobky z obsidiánu či rohovca. Ide o archeologickú vrstvu dejín, ktorá predchádza prvým písomným správam o obci.
Najstarší písomný doklad o Vojčiciach pochádza z roku 1217. Listina kráľa Ondreja II. zaznamenáva majetkový prevod časti obce. V nasledujúcich storočiach sa menili podoby jej názvu: v starších prameňoch sa objavujú formy Weyche a Weche, od roku 1773 sa používa podoba Wojczicze. Pôvod názvu sa vysvetľuje ako pravdepodobne odvodený od osobného mena Vojča alebo Vojtech.
Vojčice patrili k panstvu Trebišov a ich majetkové dejiny sú späté s viacerými zemianskymi a šľachtickými rodmi. V 17. a 18. storočí boli v držbe trebišovských paulínov, neskôr vlastnili miestne majetky okrem iných Čákyovci a Forgáchovci; v 20. storočí sa v obecných historických záznamoch spomínajú Andrássyovci. Po období povstaní a vojnových nepokojov obec opätovne rástla: v roku 1787 sa uvádza 579 obyvateľov a v roku 1828 už 783.
Dejiny obce poznačili aj epidémie. V roku 1663 ju postihol mor a v roku 1831 cholera; obyvatelia sa zapojili aj do východoslovenského roľníckeho povstania. V 20. storočí zostávalo hospodárstvo prevažne poľnohospodárske. Počas druhej svetovej vojny vstúpila Červená armáda do obce 30. novembra 1944. Kolektivizácia sa zavŕšila v roku 1959 vznikom celoobecného jednotného roľníckeho družstva.
Kostoly a sakrálne miesta
Vojčice majú gréckokatolícky Chrám Nanebovstúpenia Pána a rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie. Súčasná gréckokatolícka farnosť nesie pomenovanie podľa chrámu Nanebovstúpenia Pána; miestne cirkevné zdroje spomínajú aj jeho staršie zasvätenie archanjelovi Michalovi. Základný kameň rímskokatolíckeho kostola položili v roku 1969 a jeho podoba zodpovedá sakrálnej architektúre druhej polovice 20. storočia.
Oba kostoly dokladajú prítomnosť dvoch kresťanských tradícií v obci. Ak ich chcete navštíviť aj zvnútra, prístup závisí od bohoslužieb a miestneho režimu; pravidelné otváracie hodiny pre turistov nie sú uvedené.
Bisce a prírodné pomery
Výrazným prírodným prvkom v katastri je lesík Bisce, ktorý je súčasťou územia európskeho významu a zároveň prírodnou rezerváciou. Rezerváciu vyhlásili v roku 2007 na území zasahujúcom do katastrov Vojčíc a Horoviec. Jej význam spočíva v ochrane lesného prostredia a prirodzených procesov; nejde o upravený rekreačný areál s potvrdenou turistickou infraštruktúrou.
Do katastra Vojčíc zasahuje aj chránené vtáčie územie Ondavská rovina. Jeho účelom je ochrana biotopov viacerých druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov. Ochranný režim týchto území je dôležitý pri pohybe v krajine: pred návštevou si treba overiť, či je konkrétna lokalita prístupná a aké pravidlá v nej platia.
Kultúrny život a miestne tradície
Vojčická kultúrna história má pozoruhodne dlhú divadelnú tradíciu. Ochotníci tu v roku 1920 uviedli veselohru Románek na horách, ktorou sa podľa obecných záznamov začala miestna divadelná činnosť. V druhej polovici 20. storočia sa presadili aj školské kultúrne súbory; folklórna skupina Vederko vznikla v roku 1973 a čerpala námety z dedinského života a práce v poľnohospodárstve.
Ďalšou súčasťou miestnej kultúrnej pamäti je kino Dukla. Premietať začalo v roku 1951 a o sedem rokov neskôr sa presťahovalo do kultúrneho domu. Obecná knižnica bola založená v roku 1927 a svoje zázemie má takisto v kultúrnom dome. Tieto inštitúcie ukazujú, že spoločenský život Vojčíc sa neobmedzoval iba na poľnohospodárstvo a cirkevné udalosti.
Doprava a návšteva obce
Do Vojčíc vedú cestné spojenia a obecné materiály uvádzajú autobusovú dopravu. Nachádza sa tu aj železničná zastávka na trati smerujúcej z Trebišova na Sečovce, no existencia zastávky sama osebe neznamená dostupnosť osobných vlakov. Pred cestou verejnou dopravou si preto overte aktuálne spojenie a prevádzku konkrétnej linky.
- Východiskovým orientačným bodom pri ceste do obce je Trebišov, približne 12 kilometrov juhozápadne.
- Na návštevu prírodnej rezervácie Bisce si vopred overte pravidlá ochrany a prístupnosť územia.
- Pri prehliadke kostolov počítajte s tým, že prístup môže byť viazaný na bohoslužby alebo dohodu s farnosťou.
Vojčice tak spájajú vrstvy pravekého osídlenia, stredovekých písomných dejín a vidieckeho života s konkrétnym prírodným zázemím. Pri návšteve sa oplatí vnímať obec nielen ako bod na ceste v okolí Trebišova, ale aj ako miesto s vlastnou kultúrnou kontinuitou a chráneným územím v jej katastri.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.