Gemersko-malohontské múzeum
Gemersko-malohontské múzeum sídli v historickej budove bývalých delostreleckých kasární na Námestí Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku a jeho zbierky približujú prírodné pomery, archeológiu, dejiny aj kultúru regiónov Gemer a Malohont. Výrazným predmetom jeho zbierky je egyptská múmia Tasheritnetiak.
Múzeum založené na výstave z roku 1882
Začiatky múzea sú spojené s Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy, otvorenou 3. septembra 1882. Po jej skončení zostalo novozaloženému múzeu 568 darovaných alebo deponovaných predmetov. Medzi prvé prírastky patrila nadživotná sadrová socha básnika Sándora Petőfiho. V roku 1900 múzeum predstavilo svoje zbierky na Svetovej výstave v Paríži, kde získalo diplom.
Múzeum je podľa svojej inštitucionálnej histórie piatym najstarším na Slovensku. Pri jeho vzniku stáli János Fábry, prvý riaditeľ, a ďalší predstavitelia regiónu: Vilmos Groó, Lajos Hüvossy a István Terray. Zbierky sa v priebehu desaťročí rozrastali a dnes pokrývajú viacero odborných oblastí, od archeológie a etnológie po prírodné vedy.
Budova bývalých kasární
Od roku 1910 múzeum sídli v klasicistickej budove postavenej v roku 1850 ako delostrelecké kasárne. Projektoval ju budapeštiansky architekt Ferencz Miks; súčasné klasicisticky ladené priečelie vytvoril rimavskosobotský staviteľ Mihály Kalló. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá stála expozícia tu bola sprístupnená 18. mája 1913.
Dejiny múzea poznačili aj vojnové udalosti. Po Viedenskej arbitráži sa Rimavská Sobota stala súčasťou Maďarska a činnosť múzejného spolku sa skončila. Pri bombardovaní mesta 19. decembra 1944 bola budova vážne poškodená; tlaková vlna rozbila približne 1 200 sklenených tabúľ a následne boli odcudzené viaceré predmety a knihy z historickej knižnice.
Zbierky od geológie po literárne tradície
Múzeum spravuje zbierky z prírodných vied, archeológie, histórie, etnológie a výtvarného umenia, ako aj fotoarchív a archívne dokumenty. Nejde teda iba o prehľad dejín mesta: predmety a odborná dokumentácia zachytávajú širšie územie Gemera a Malohontu. Medzi prírodovedné témy patrí geologický vývoj regiónu aj paleontologické nálezy z Kostnej doliny pri Hajnáčke.
Archeologická časť predstavuje nálezy z rôznych období praveku. Osobitne zaujímavý je súbor z Včeliniec spájaný s bádenskou kultúrou eneolitu, ako aj doklady pilinskej a kyjatickej kultúry. Historické zbierky približujú vojenské konflikty, správu, hospodárstvo a remeslá. Cechové tabuľky a pečatidlá či výrobky hrnčiarov, sklárov a tesárov ukazujú, ako sa v regióne organizovala práca a každodenný život.
V zbierkach sú zastúpené aj slovenské národné obrodenie, revolučné roky 1848 – 1849 a literárne osobnosti regiónu vrátane maďarského básnika Mihálya Tompu. Etnologické predmety dokumentujú miestnu hmotnú a duchovnú kultúru. Od roku 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu kultúry Rómov v širšom regióne Gemera a Malohontu; od roku 2026 má podľa zriaďovacej listiny aj zameranie na kultúru Maďarov tohto regiónu.
Tasheritnetiak a nové poznatky o múmii
Egyptská múmia ženy známej ako Tasheritnetiak patrí k najznámejším predmetom múzea. Pochádza z Abusíru el-Meleku a múzejná dokumentácia ju zaraďuje do obdobia 21. až 25. egyptskej dynastie. Do Uhorska ju v roku 1910 priviezol cestovateľ, advokát a statkár István Süteö-Munkácsi. Múmia je dôležitá nielen ako staroegyptský exponát, ale aj ako predmet súčasného vedeckého skúmania.
V decembri 2024 absolvovala CT vyšetrenie a získané snímky následne analyzovali odborníci z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. V roku 2026 múzeum informovalo o príprave rekonštrukcie jej tváre, ktorá má vychádzať z výskumných poznatkov a stať sa súčasťou pripravovanej expozície.
Expozícia sa pripravuje na zmenu
Stála vlastivedná expozícia bola v predchádzajúcej podobe sprístupnená v roku 1979. Jej obsah zahŕňal geológiu, paleontológiu, zoológiu, archeológiu, históriu, etnológiu, výtvarné umenie aj protifašistický odboj. Súčasťou múzejnej ponuky boli tiež virtuálne prehliadky a vzdelávacie programy, ktoré približujú prácu múzea, praveké obdobia či dejiny regiónu.
Od 2. marca 2026 múzeum rekonštruuje druhé poschodie vrátane stálej expozície. Novú stálu expozíciu plánuje sprístupniť v lete 2027. Dovtedy sa ponuka návštevníkom môže meniť; múzeum zverejňuje dočasné výstavy a podujatia samostatne. Pred návštevou je preto vhodné overiť si aktuálnu dostupnosť konkrétnej výstavy a otváracie hodiny.
Vzdelávanie a návšteva múzea
Múzeum pripravuje pre školy lektorské programy, vyučovacie hodiny, animačné aktivity aj tvorivé dielne. Niektoré programy je potrebné vopred objednať. Ponuka využíva zbierkové predmety a regionálne témy na vysvetlenie archeológie, miestnej histórie či múzejnej práce. Vďaka tomu môže byť návšteva zaujímavá aj pre skupiny, ktoré chcú spoznať, ako sa historické doklady odborne skúmajú a uchovávajú.
- Adresa: Námestie Mihálya Tompu 14/5, Rimavská Sobota.
- Budova: bývalé delostrelecké kasárne z roku 1850, vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
- Pred návštevou: overte si aktuálnu ponuku výstav, prístupnosť expozícií a prevádzkové informácie na oficiálnom webe múzea.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.