Dobšinská ľadová jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa leží na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj, na severnom svahu vrchu Duča v katastri mesta Dobšiná. Preslávila sa rozsiahlym podzemným ľadom, ktorý sa tu udržiava aj v nadmorskej výške nižšej než 1 000 metrov, a od roku 2000 je súčasťou svetového prírodného dedičstva Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu.
Kde sa jaskyňa nachádza
Vchod do jaskyne leží približne 969 metrov nad morom, asi 130 metrov nad dnom doliny Hnilca. Lokalita patrí do Spišsko-gemerského krasu a nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Stratená. Jaskyňa je samostatnou časťou rozsiahleho krasového systému spojeného so Stratenskou jaskyňou; súčasné podzemné priestory však oddeľuje zrútená časť pôvodného jaskynného prepojenia.
Jej význam nespočíva iba v ľadovej výzdobe. Jaskyňa dokladá vývoj krasového podzemia v masíve Duče a vytvára prostredie, v ktorom sa zachovali jedinečné speleologické aj biologické hodnoty. Jej zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2000 rozšíril existujúcu cezhraničnú lokalitu, v ktorej sú zastúpené jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu.
Ako vznikol ľadový masív
Podzemie sa vytvorilo v strednotriasových vápencoch. Staršie chodby a siene modeloval ponorný paleotok Hnilca, ktorý prenikal horninou pozdĺž puklín a vrstevných plôch. Neskoršie zrútenie časti stropov oddelilo priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne od Stratenskej jaskyne a vytvorilo klesajúcu, vrecovitú dutinu. Práve jej tvar umožňuje zadržiavanie studeného vzduchu.
V zime cez vyššie položený vchod vniká dnu chladný, ťažší vzduch a ochladzuje horninu. Voda presakujúca do jaskyne potom zamŕza a postupne vytvára ľadovú výplň. Počas teplejších mesiacov chlad v hlbších častiach pretrváva, takže ľad nezaniká. Nejde teda o zamrznutú podzemnú rieku, ale o súhru tvaru jaskyne, prúdenia vzduchu a presakovania vody.
Ľad sa vyskytuje ako podlahové vrstvy, ľadopády, stalagmity a stĺpy. V najväčšej sieni dosahuje jeho hrúbka až 26,5 metra; celkový objem sa odhaduje na viac než 110-tisíc kubických metrov. V nezaľadnených častiach sa zachovali riečne modelované chodby aj sintrové útvary vrátane stalaktitov a stalagmitov.
Siene a priestory jaskyne
Pri prehliadke návštevníci spoznajú predovšetkým veľké zaľadnené priestory a ich kontrast s menšími nezaľadnenými časťami. Ľad v niektorých miestach siaha vysoko k stropu a rozdeľuje podzemnú dutinu na samostatné priestory. Medzi pomenované časti patria:
- Veľká sieň, v ktorej sa nachádza najhrubšia známa vrstva ľadu.
- Malá sieň a Ruffínyho koridor, pomenovaný po jednom z objaviteľov.
- Zrútený dóm, čiastočne zaľadnený priestor pri prepadlisku Duča.
- Kvapľová a Biela sieň či Suchý dóm, ktoré patria k nezaľadneným častiam s výskytom sintrovej výplne.
Podzemie je zároveň významným zimoviskom netopierov. V jaskyni zaznamenali 12 druhov; medzi dôležité patria netopier fúzatý a netopier Brandtov. Ochrana živočíchov aj ľadovej výplne je jedným z dôvodov, prečo sa návštevníci pohybujú len po určenej trase a riadia sa pokynmi sprievodcu.
Objavenie a dejiny sprístupnenia
Vstupný otvor, známy ako „ľadová diera“, bol obyvateľom okolia známy už pred objavením jaskyne. Do podzemia zostúpili v roku 1870 Eugen Ruffíny a jeho druhovia; medzi uvádzanými účastníkmi sú Gustáv Lang, András Mega a F. Fehér. Dobšiná sa zaslúžila o sprístupnenie jaskyne verejnosti už v roku 1871.
V 19. storočí jaskyňa priťahovala odborníkov aj návštevníkov. Elektrické osvetlenie zaviedli v roku 1887, čím sa zaradila medzi prvé takto osvetlené jaskyne na svete. Veľká sieň sa v minulosti využívala aj na korčuľovanie. V roku 1947 boli objavené ďalšie priestory vrátane Kvapľovej siene, Severnej chodby a Bielej siene. Dnes je prevádzka v rukách Správy slovenských jaskýň.
Návšteva a prístup
Prehliadka je organizovaná so sprievodcom a trvá približne 30 minút. Samotná podzemná trasa meria približne pol kilometra, no presné údaje o jej dĺžke sa v materiáloch správcu líšia. K vchodu vedie z osady Dobšinská ľadová jaskyňa približne kilometer dlhý výstup; na ceste treba prekonať asi 130 metrov prevýšenia. Správa slovenských jaskýň uvádza približne 25 minút chôdze od parkoviska.
Jaskyňa je sprístupnená sezónne, preto si pred cestou overte aktuálne otváracie dni a časy. Verejná doprava obsluhuje zastávku Stratená, Dobšinská ľadová jaskyňa; pri ceste vlakom je v blízkosti aj zastávka Dobšinská ľadová jaskyňa. Vstup sa podľa aktuálneho režimu organizuje v určených časoch a rezervácie sa nevykonávajú.
- Oblečte si teplejšiu vrstvu: v zaľadnených priestoroch sa teplota pohybuje okolo bodu mrazu a môže klesnúť pod neho.
- Zvoľte pevnú obuv, vhodnú na výstup k vchodu aj na chladný a vlhký povrch jaskyne.
- Počítajte s výstupom od parkoviska; parkovacie miesto nie je priamo pri vchode do jaskyne.
- Nedotýkajte sa ľadu, sintrovej výzdoby ani technického zariadenia a držte sa pokynov sprievodcu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.