Ardovská jaskyňa
Ardovská jaskyňa leží juhovýchodne od obce Ardovo, na juhozápadnom okraji Silickej planiny v okrese Rožňava. Jej podzemie formovala ponorná voda a popri krasových útvaroch je významné aj archeologickými nálezmi z viacerých období. Nejde o jaskyňu sprístupnenú na bežné turistické prehliadky.
Poloha a krasové prostredie
Jaskyňa sa nachádza v Slovenskom krase, v masíve Veľkého vrchu. Vznikla v svetlých wettersteinských vápencoch stredného triasu. Jej poloha súvisí so širokou slepou dolinou vedúcou od Dlhej Vsi: v jej závere sa občasný vodný tok ponára do podzemia. Krasová krajina tu preto nie je iba kulisou jaskyne, ale priamo súvisí s jej vznikom a fungovaním.
Počas topenia snehu alebo výdatných dažďov nemusia ponory odviesť všetku vodu. Závrty pred jaskyňou sa vtedy môžu zaplaviť a vzniká dočasné jazero. Ponorná voda preteká spodnými, miestami zaplavovanými časťami jaskyne a na povrch vyviera na opačnej strane Veľkého vrchu. Niektoré chodby nesú známky riečnej modelácie, napríklad oválne profily či stropné korytá.
Dĺžka a jaskynná výzdoba
Správa slovenských jaskýň uvádza dĺžku Ardovskej jaskyne 1 492 metrov. V odbornej literatúre a jaskyniarskych prehľadoch sa objavuje aj hodnota 1 510 metrov, čo poukazuje na rozdiely medzi údajmi používanými v jednotlivých zdrojoch alebo na zmeny pri dokumentovaní jaskyne. Ide o sústavu podzemných chodieb, nie o upravenú návštevnícku trasu.
Výzdobu tvoria cibuľovité a ďalšie stalaktity, stalagmity, sintrové záclony a sintrové misy. Podzemné priestory vznikali pôsobením vody, ktorá vápenec rozpúšťala a zároveň mechanicky vymieľala. Jaskynné útvary sú citlivé na dotyk aj na zmeny prostredia, preto jaskyňa nie je otvorená na voľné prehliadky.
Významné archeologické nálezisko
Ardovská jaskyňa patrí k významným archeologickým lokalitám Slovenského krasu. Nálezy dokladajú osídlenie v neolite, spájané s bukovohorskou kultúrou, a tiež využívanie jaskyne v mladších obdobiach vrátane halštatskej a laténskej doby. Predmety a stopy po pobyte ľudí sú dôležitým prameňom pre výskum minulosti regiónu.
V jaskyni sa nachádzajú aj uhlíkové čiary a otery, ktoré odborníci skúmajú v súvislosti s možnými pravekými kresbami a stopami po osvetľovaní. Ich výklad nie je vhodné zjednodušovať na jednoznačne potvrdené nástenné maľby: pri podobných stopách treba rozlišovať medzi ich pozorovaním, datovaním a interpretáciou.
História poznania jaskyne
Jaskyňa bola miestnym obyvateľom známa oddávna, jej presný pôvodný objaviteľ však nie je bezpečne doložený. Vchod znovuobjavili na začiatku roka 1927 miestni obyvatelia Alexander Zelina a Ľudovít Kupec. V tom istom období sa v jaskyni uskutočnil menší sondážny archeologický výskum. Odborné pramene zároveň uvádzajú, že lokalitu poznali archeológovia už pred rokom 1918, preto rok 1927 označuje skôr jej znovuobjavenie či opätovné sprístupnenie na výskum než prvé poznanie jaskyne.
Podzemná fauna
Jaskyňa poskytuje zimovisko netopierom a prostredie špecializovaným bezstavovcom. Podľa údajov Správy slovenských jaskýň ju v zimnom období využíva deväť druhov netopierov; pravidelne tu však zimujú tri druhy podkovárov. Medzi uvádzané druhy patria podkovár malý a podkovár južný. V jaskyni žijú aj vzácne drobné bezstavovce vrátane endemickej formy chrobáka známej zo Silickej planiny.
Výskyt týchto živočíchov je ďalším dôvodom, prečo je dôležité obmedziť vyrušovanie v podzemí. Zimujúce netopiere sú citlivé na opakované rušenie a neoprávnený vstup môže ohroziť aj archeologické vrstvy a krehkú výzdobu.
Ochrana a možnosti návštevy
Ardovská jaskyňa je národnou prírodnou pamiatkou a patrí medzi osobitne chránené krasové lokality Slovenského krasu. Jej ochrana sa vzťahuje na prírodné hodnoty aj na archeologické nálezy. Jaskyňa nie je verejnosti sprístupnená; nejde teda o platenú turistickú atrakciu s otváracími hodinami, sprievodcom ani vyznačenou návštevníckou trasou.
- Jaskyňa sa nachádza juhovýchodne od Ardova, v katastri tejto obce.
- Verejné prehliadky ani bežný vstup do podzemia sa neponúkajú.
- Do jaskyne nevstupujte a nemanipulujte s uzávermi; prieskum patrí oprávneným odborníkom.
Pri plánovaní výletu je preto vhodné vnímať Ardovskú jaskyňu ako chránenú prírodnú a archeologickú lokalitu, nie ako cieľ podzemnej túry. Jej význam možno spoznať prostredníctvom odborných informácií o krasových procesoch, živočíchoch a dávnom osídlení bez narúšania citlivého prostredia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.