Turňa

Rieka Turňa: Hydrologický a Geografický Profil

Rieka Turňa je významným vodným tokom na juhu východného Slovenska, pretekajúcim územím okresov Rožňava a Košice-okolie. S dĺžkou 26 km je pravostranným prítokom rieky Bodva. Turňa je špecifická svojím hydrologickým režimom, keďže vyteká priamo z významnej jaskynnej sústavy v Slovenskom krase, ktorú drénuje. Do svojho toku priberá okrem menších povrchových tokov z nekrasových území aj podzemné vody krasového pôvodu prostredníctvom približne tridsiatich krasových prameňov a vyvieračiek situovaných na rozhraní masívov štyroch planín a Turnianskej kotliny.

Geomorfológia pramenného úseku

Turňa pramení v geomorfologickom celku Slovenský kras na juhovýchodnom okraji podcelku Silická planina, presnejšie v jeho geomorfologickej časti Silické úboče. Prameň sa nachádza na úpätí severného svahu juhovýchodnej rázsochy Silickej planiny, v nadmorskej výške približne 350 m n. m. Nadmorská výška výverového lokusu osciluje v závislosti na objeme prebytkov krasových vôd v krasovom masíve. Turňa drénuje významnú jaskynnú sústavu Vápenného vrchu na Silickej planine, do ktorej patrí podľa súčasného stavu poznania osem známych jaskýň.

Geológia

Od sústavy ponorov Vápenného vrchu sa už v podzemí tohto krasového masívu formuje zárodočná Turňa. Jej podzemný priebeh je známy len čiastočne, a to v podobe významnej fluviokrasovej Majkovej jaskyne. Samotný vápencový masív tvorí rífová fácia triasových wettersteinských vápencov ladinsko-kordevolského veku. Od svojho výveru Turňa prerezáva na tektonickom styku s wettersteinskými vápencami najprv Silickej planiny a následne i Dolného vrchu aj spodnotriasové súvrstvia.

Priebeh toku

Od výverového lokusu tečú sprvu rýdzo krasové vody Turne Sokoliou dolinou najprv na sever. V dôsledku vyzrážania Ca(HCO3)2 predeľuje na niekoľkých sto metroch koryto rieky séria kaskád a hrádzí z tzv. pramenných vápencov, resp. travertínov holocénneho veku. Turňa priberá menšie potoky z nekrasových súvrství doliny Hlboká a doliny Kochanovej studne. Nasleduje séria morfologicky výrazne vyvinutých dolín v spodnotriasových súvrstviach podcelku Turnianskej kotliny. Turňa preteká okrajom obce Silická Jablonica, kde priberá zľava Bazínsky potok, a ďalej pokračuje cez obce ako Hrušov a Jablonov nad Turňou, až sa vlieva do Bodvy.

Prítoky vôd krasového pôvodu

Okrem povrchových prítokov z nekrasových území sa do Turne vlievajú aj sesterské vody krasového pôvodu z masívov Silickej planiny. Tieto prítoky drénujú významné jaskynné sústavy a predstavujú sezónne významné zdroje vôd v povodí Turne. Niektoré z týchto krasových prameňov plytkého obehu produkujú objemy presahujúce 1 m³/s, čo je významné pre hydrologickú bilanciu rieky.

Turňa ako významný geomorfologický činiteľ

Rieka Turňa zohráva významnú úlohu ako geomorfologický činiteľ. Dokázala oderodovať objemné a plošne rozsiahle spodnotriasové werfénske súvrstvia z priestoru dnešnej Turnianskej kotliny. Tieto procesy svedčia o tom, že Turňa pôsobila ako významný a výrazný reliéfotvorný činiteľ, čo je evidentné aj z reliktov kedysi významných výverových jaskýň.

Stav biotopov v povodí Turne

Biotopy v povodí Turne patrili k mimoriadne hodnotným krajinným prvkom v Slovenskom krase. Necitlivé vodohospodárske úpravy však zlikvidovali pôvodné meandre a zdecimovali pôvodné biotopy na brehoch rieky. Najzachovalejšie úseky Turne, pokiaľ ide o nadväzujúce biotopy, sú situované v oblasti prameňa po Silickú Jablonicu a v ďalších vybraných lokalitách. Tieto oblasti si zachovávajú svoju biologickú a krajinno-ekologickú hodnotu, aj keď sú ohrozené ďalšími antropickými zásahmi.