Ostrôžky
Ostrôžky sú samostatné pohorie Slovenského stredohoria v Banskobystrickom kraji, rozprestierajúce sa južne od Detvy smerom k okoliu Lučenca. Ich najvyšším vrchom je Ostrôžka s výškou 877 m n. m. Charakter územia určujú zvyšky neogénnej sopečnej činnosti, hlboko zarezané doliny a laznícka krajina s lúkami, pasienkami a lesmi.
Kde sa Ostrôžky nachádzajú
V geomorfologickom členení Slovenska patria Ostrôžky do Vnútorných Západných Karpát, do oblasti Slovenské stredohorie. Sú samostatným geomorfologickým celkom, nie podcelkom susedného Javoria. Na severe ich ohraničuje Zvolenská kotlina, na západe Javorie a Krupinská planina. Na východnej strane susedia s Veporskými vrchmi a Revúckou vrchovinou, na juhu prechádzajú do Juhoslovenskej kotliny.
Pohorie má prevažne severojužnú orientáciu. Jeho reliéf pripomína náhornú plošinu rozčlenenú dolinami na dlhé chrbty a menšie rázsochy. Široké, miestami ploché temená kontrastujú so strmšími dolinnými svahmi. Budiná leží priamo v tejto horskej krajine, zatiaľ čo územie Mýtnej zasahuje do Ostrôžok svojou juhozápadnou časťou.
Sopečný pôvod a dnešný tvar pohoria
Základnú horninovú stavbu Ostrôžok tvoria najmä andezity a sprievodné vulkanické usadeniny, vrátane tufov a tufitov. Na severovýchodnom okraji vystupujú aj staršie kryštalické horniny, predovšetkým granodiority. Pohorie preto nemožno opisovať ako úplne jednotný masív zložený iba zo sopečných hornín.
Ostrôžky spolu s Javorím uchovávajú zvyšky neogénneho stratovulkánu Javorie, ktorý neskôr rozčlenili tektonické pohyby a erózia. Zaujímavým výsledkom vývoja je inverzný reliéf: lávové prúdy pôvodne vypĺňali doliny, no po odstránení menej odolných hornín v okolí zostali ich pevnejšie telesá vyčnievať ako dnešné chrbty.
Skalné steny a bloky teda nie sú zachovanými sopečnými krátermi. Ide o odkryté a postupne rozrušované časti niekdajších lávových telies. Ich dnešnú podobu vytvára zvetrávanie, pukliny a pohyb horninových blokov na svahoch.
Vrcholy a skalné lokality
Najvyššie polohy pohoria predstavujú iba jednu časť jeho rozmanitého reliéfu. Popri Ostrôžke sú dôležité aj nižšie vrchy a skalné útvary v okolí Budinej, ktoré umožňujú pozorovať odlišné podoby vulkanického podložia.
- Ostrôžka, 877 m n. m. – najvyšší bod pohoria, ktorý leží v jeho severnej časti.
- Bralce, 817 m n. m. – zalesnený vrch nad Ábelovou, Polichnom a Tuhárom, súčasť dlhého chrbta vytvoreného zvyškami andezitového lávového prúdu.
- Jasenie, 771 m n. m. – výrazný vrch pri Budinej, ktorý sa uplatňuje pri pohľade na obec od juhu.
- Budinská skala – obnažené čelo andezitového lávového prúdu s mohutnými blokmi, sčasti ukrytými v lese. Zo severovýchodnej strany skál sa otvára výhľad na okolité lazy.
- Kamenné vráta – skalná lokalita na Budinských lazoch, uvádzaná aj v rozvojových dokumentoch obce Budiná.
Pri Budinskej skale sa nachádza malý jaskynný útvar známy ako Jánošíkova izba. Tento názov je miestnym pomenovaním; sám osebe nedokladá historický pobyt Juraja Jánošíka.
Doliny a vodná sieť
Celkové sklonenie územia k juhu sa prejavuje aj v usporiadaní vodných tokov. Dlhé doliny Tisovníka, Madačky, Ľuboreče a Tuhárskeho potoka sa striedajú s chrbtami, ktoré postupne klesajú smerom k južným kotlinám. Väčšina územia patrí do povodia Ipľa.
V okolí Budinej majú význam Tuhársky a Budinský potok, ktorých pramenné oblasti ležia na Budinských lazoch. Obecné podklady spájajú Tuhársky potok s vodnou nádržou Ľadovo pri Lučenci a Budinský potok s nádržou Ružiná. Aj na krátkej vzdialenosti sa tu preto voda rozdeľuje do odlišných dolín.
Lesy, pasienky a život na lazoch
Ostrôžky nie sú súvislo zalesneným pohorím. Ich charakteristickou súčasťou je mozaika usadlostí, poľnohospodársky využívaných plôch a lesov. Regionálne prírodovedné podklady uvádzajú bukové a dubovo-bukové porasty, miestami nahradené hospodárskymi smrečinami. Otvorené plochy predstavujú predovšetkým lúky a pasienky.
Konkrétny obraz tradičnej krajiny poskytuje výskum Budinských lazov v časti Paľagovci z roku 2009. Skúmanú plochu tvorili využívané i zarastajúce pasienky, kosené lúky, sady, samostatne rastúce dreviny a hospodárske usadlosti. Takéto prostredie sa výrazne odlišovalo od sledovaných lesných porastov pri Stanovej a Bralciach.
Na troch skúmaných plochách vedci zaznamenali spolu 73 druhov vtákov. Medzi hodnotné nálezy patrili ďateľ bielochrbtý, ďateľ malý, prepelica poľná a škovránik stromový. Ide o výsledky konkrétneho výskumu, nie o úplný alebo aktuálny súpis vtáctva celého pohoria.
Prírodný význam presahuje jednotlivé skaly
Hodnota Ostrôžok nespočíva iba v nápadných skalných útvaroch. Lesy a otvorená krajina sú súčasťou širších ekologických prepojení južného Slovenska. Štátna ochrana prírody upozorňuje na migračný koridor v priestore Mýtna – Píla – Podkriváň, ktorý prepája oblasť Poľany a Nízkych Tatier s južnejšími pohoriami vrátane Ostrôžok.
Pre zachovanie krajinného charakteru je dôležité aj hospodárenie na lúkach a pasienkoch. Ústup využívania otvorených plôch vedie k ich postupnému zarastaniu a mení podmienky pre druhy viazané na tradičnú poľnohospodársku krajinu.
Doložené možnosti poznávania pohoria
Ostrôžky možno spoznávať prostredníctvom konkrétnych náučných chodníkov, ktoré prepájajú geológiu, prírodu a miestnu históriu. Nie všetky ciele však predstavujú výstup na vrchol a pri podobných názvoch treba rozlišovať jednotlivé lokality.
- Náučný chodník Tuhár – Bralo vychádza z centra Tuhára a smeruje po chrbte medzi dolinami Rakovca a Studeného potoka k lokalite Bralo. Jeho témy zahŕňajú geologický vývoj Ostrôžok, lesy, živočíšstvo aj niekdajšie pálenie drevného uhlia.
- Timravin náučný chodník vedie z Polichna cez krajinu spojenú s Boženou Slančíkovou-Timravou, okolo Timravinej studničky a cez Timravský vrch späť do obce.
Bralo nie je totožné s vrcholom Bralce. Pri Brale upozorňuje odborný sprievodca na nebezpečný skalnatý terén mimo chodníka. Pri plánovaní návštevy je preto vhodné overiť aktuálnu mapu a terénne značenie, nie odvodzovať priebeh výletu iba z názvu vrchu či náučného chodníka.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.