Strážovské vrchy
Strážovské vrchy sú členité pohorie na rozhraní západného a stredného Slovenska, patriace do Fatransko-tatranskej oblasti Vnútorných Západných Karpát. Ich najvyšším vrchom je Strážov s nadmorskou výškou 1 213 metrov. Pre pohorie sú charakteristické vápencové a dolomitové bralá, hlboké doliny, krasové územia a bukové lesy s pestrými rastlinnými spoločenstvami.
Poloha medzi Považím a hornou Nitrou
Strážovské vrchy vypĺňajú horský priestor medzi Považím a hornou Nitrou. Ich západné okraje súvisia s okolím Trenčína, Trenčianskych Teplíc a Ilavy, východná strana sa obracia k hornonitrianskemu regiónu. Pohorie zasahuje do Trenčianskeho aj Žilinského kraja, preto ho nemožno stotožniť iba s okresmi uvedenými pri najznámejších turistických lokalitách.
Na juhu sa v Jastrabskom sedle stýka s Považským Inovcom, na severovýchode ho Fačkovské sedlo oddeľuje od Malej Fatry. Severné nadviazanie na Súľovské vrchy sa viaže na sedlo nad osadou Briestenné. Súľovské vrchy sú samostatný geomorfologický celok, hoci spolu s časťou Strážovských vrchov patria do rovnomennej chránenej krajinnej oblasti.
Štyri podcelky a výrazne rozčlenený reliéf
Strážovské vrchy nemajú jeden súvislý ústredný chrbát, ktorý by určoval podobu celého pohoria. Ich povrch rozdeľuje sieť dolín, kotlín a brázd na horské skupiny. Výrazné skalnaté vrcholy sa tak striedajú s nižšími lesnými chrbtami a osídlenými dolinami.
V geomorfologickom členení sa rozlišujú štyri podcelky:
- Zliechovská hornatina – zahŕňa aj horskú skupinu Strážova, Beliansku vrchovinu a Temešskú vrchovinu.
- Nitrické vrchy – samostatný podcelok s ďalším vnútorným členením, do ktorého patrí aj časť Suchý.
- Trenčianska vrchovina – podcelok v západnej a juhozápadnej časti pohoria, súvisiaci s okolím Trenčína a Trenčianskych Teplíc.
- Malá Magura – podcelok na hornonitrianskej strane pohoria, odlišný od rovnomenne či podobne pomenovaných pohorí inde na Slovensku.
Strážov, Belianska vrchovina a Temešská vrchovina teda nie sú rovnocennými hlavnými podcelkami celého pohoria. Patria do podrobnejšieho členenia Zliechovskej hornatiny.
Geologická stavba: viac než vápencové bralá
Veľkú časť Strážovských vrchov tvoria druhohorné sedimentárne horniny, najmä vápence a dolomity. Ich vrstvy boli počas alpínskeho vrásnenia zvrásnené a presunuté v podobe príkrovov. Geologickú stavbu pohoria preto nemožno vysvetliť iba jednoduchým vyzdvihnutím jedného horninového bloku.
Zastúpený je krížňanský, chočský aj strážovský príkrov. Vápencové a dolomitové komplexy sa výrazne uplatňujú v skalnom reliéfe, zatiaľ čo rozdielna odolnosť hornín prispieva k striedaniu bralnatých svahov, chrbtov a zníženín.
Pohorie však nie je celé karbonátové. V jeho južnej časti vystupujú aj kryštalické horniny vrátane granodioritov a rúl. Geologická pestrosť sa prejavuje aj v pôdach a vegetácii: popri vápnomilných lesoch sa na miestach so žulovým podložím nachádzajú kyslomilné bučiny.
Kras v okolí Mojtína a Strážova
Na vápencové podložie sa viažu povrchové aj podzemné krasové javy. Významnými krasovými oblasťami sú Mojtínsky kras a kras v okolí Strážova. Vyskytujú sa tu krasové jamy, škrapy, jaskyne a priepasti; škrapové formy uvádza správa chránenej oblasti napríklad z Bosmian.
Jaskyne nie sú automaticky návštevnými atrakciami. Mnohé sú ťažko dostupné a samotná existencia podzemného priestoru neznamená, že je turisticky sprístupnený. Pri plánovaní výletu preto treba odlišovať opis krasových javov od konkrétnej, povolenej návštevnej trasy.
Bukové lesy a rozdielne podmienky na svahoch
Najrozšírenejším lesným biotopom sú vápnomilné bukové lesy. Na strmých skalnatých svahoch môžu vytvárať redšie porasty s bohatým bylinným podrastom. K buku sa pridáva jedľa biela, smrek obyčajný a borovica lesná; vzácne sa vyskytuje aj tis obyčajný.
Ďalšou významnou zložkou sú jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Ich jarný vzhľad určujú rastliny kvitnúce pred úplným olistením stromov, napríklad zubačky a chochlačky. Sutinové svahy osídľujú lipovo-javorové lesy, pri potokoch sa nachádzajú jaseňovo-jelšové porasty a na vrchole Strážova javorovo-bukové horské lesy.
Vápnomilné bučiny poskytujú podmienky viacerým orchideám, medzi nimi prilbovkám, kruštíkom a veľmi vzácnemu črievičníku papučkovému. Rozdiel medzi výhrevnými a zatienenými stanovišťami dobre ilustruje Vápeč: teplomilné rastlinné spoločenstvá tam dopĺňajú horské druhy sústredené do chladnejších polôh.
Pohorie a CHKO nemajú rovnaké hranice
Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy bola vyhlásená v roku 1989. Chráni vybrané časti Strážovských aj Súľovských vrchov, nie celé pohorie Strážovské vrchy. Jej názov preto označuje inak vymedzené územie než názov geomorfologického celku.
Vnútri chránenej oblasti sa nachádzajú aj menšie územia s osobitným predmetom ochrany. Národná prírodná rezervácia Strážov bola vyhlásená už v roku 1981 a chráni vrcholový masív s lesmi, lúčnymi poľanami a skalnými stenami. Národná prírodná rezervácia Vápeč vznikla v roku 1993 na ochranu výraznej vápencovo-dolomitovej dominanty s pestrou flórou a faunou.
Turistické ciele a prístup do pohoria
Turistiku v Strážovských vrchoch predstavujú skôr výstupy na jednotlivé masívy a prechody medzi dolinami než jedna súvislá hrebeňovka. Cez oblasť Strážova vedie červeno značená Cesta hrdinov SNP. Doloženými východiskami na najvyšší vrch sú Zliechov a Čičmany; ďalší prístup vedie z Pružiny.
- Strážov – najvyšší vrch pohoria s lúčnymi poľanami, zakrpatenými bučinami a kolmými bralami; za priaznivého počasia poskytuje široký rozhľad.
- Vápeč – výrazný skalný masív a národná prírodná rezervácia, ktorej silueta je viditeľná aj z Považského podolia.
- Mojtín – východisko do oblasti náhornej plošiny s krasovými javmi, ktorá predstavuje odlišný typ krajiny než vrcholové bralá Strážova.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia Strážovské vodopády pri Medvedej skale. Sú súčasťou rezervácie, ale nemožno ich prezentovať ako bežne prístupný cieľ: regionálny turistický portál s odvolaním na správu CHKO upozorňuje, že prístup k nim nie je povolený. Pri návšteve Strážova sa treba držať vyznačených chodníkov aj preto, že masív poskytuje dôležité útočisko medveďovi hnedému.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.