Kozie chrbty
Kozie chrbty sú samostatné pohorie Vnútorných Západných Karpát, ktoré sa rozprestiera medzi horným Liptovom a okolím Popradu, južne od Podtatranskej kotliny. Jeho najvyšším vrcholom je Kozí kameň s výškou 1 255 m n. m. Osobitosťou pohoria je spojenie tektonicky vyzdvihnutých chrbtov, rozmanitého horninového podložia a lokalít, kde sa v podtatranskej krajine zachovali teplomilné rastlinné spoločenstvá.
Poloha a členenie Kozích chrbtov
V geomorfologickom členení Slovenska patria Kozie chrbty do Fatransko-tatranskej oblasti. Nie sú súčasťou Tatier ani Nízkych Tatier, hoci ležia v ich susedstve. Ich základný smer je západo-východný a severnú stranu sprevádza Podtatranská kotlina. Vo východnej časti vystupujú nad Popradskou kotlinou a na juhu ich ohraničuje Vikartovská priekopa, ktorá patrí do Hornádskej kotliny.
Pohorie sa člení na dva podcelky:
- Važecký chrbát tvorí západnú časť Kozích chrbtov, spojenú s hornoliptovskou krajinou v okolí Važca.
- Dúbrava tvorí východnú časť; v staršej odbornej literatúre sa pre ňu používal aj názov Vikartovský chrbát.
Na orientáciu v širšom území sú dôležité Važec, Svit a Poprad. Južnú stranu východnej časti pohoria sprevádzajú obce Vikartovce a Kravany. Rozdiel medzi kotlinovým dnom a vystupujúcimi svahmi je podstatnou črtou miestnej krajiny: Kozie chrbty tu vytvárajú výrazné horské ohraničenie, hoci výškou nedosahujú susedné tatranské masívy.
Tektonický pôvod a pestré horninové podložie
Východná časť pohoria má charakter hraste, teda vyzdvihnutej kryhy zemskej kôry ohraničenej zlomami. Dúbrava je zo severu aj z juhu výrazne oddelená od susedných zníženín. Jej dnešná podoba súvisí s pohybmi pozdĺž zlomov, ktoré ovplyvnili aj vývoj riečnej siete.
Horninové zloženie nie je jednotné. V oblasti severne od Vikartoviec a Kravian vystupujú permské pieskovce, bridlice a vulkanické horniny malužinského súvrstvia. Staré bazalty, tradične označované ako melafýry, sú pozostatkom prvohornej sopečnej činnosti. Inde sa uplatňujú druhohorné kremence, vápence a dolomity; karbonátové horniny budujú aj masív Baby a Smolníka pri Svite.
Kozie chrbty sú preto zaujímavé aj mineralogicky. Odborný výskum doložil zeolity laumontit a heulandit-Ca v puklinách a dutinách permských bazaltov na lokalitách Spišská Teplica – Štefánikova a Lučivná – Lopušná dolina. Tieto nálezy dokumentujú procesy, ktoré prebiehali v horninách dávno pred vznikom súčasného reliéfu.
Kozí kameň a pešia turistika
Najvyšším bodom pohoria je Kozí kameň. Jeho význam pre miestnu turistiku potvrdzujú organizované výstupy zo Svitu a okolitých obcí. Nejde teda iba o výškový bod na mape, ale aj o dlhodobo využívaný cieľ regionálnych turistických podujatí.
Jedným z doložených nástupných priestorov je Lopušná dolina pri Svite. Odtiaľ vedie výstup cez sedlo Tabličky na Kozí kameň. Tento smer opisuje aj turistická reportáž verejnoprávneho rozhlasu, ktorá upozorňuje na prudšie stúpanie v závere výstupu. Návštevu vrcholu preto nemožno automaticky považovať za nenáročnú prechádzku len na základe jeho nadmorskej výšky.
Ďalšou konkrétnou možnosťou spoznávania pohoria je náučný chodník Baba pri Svite. Jeho využívanie cez Malý Smolník a Veľký Smolník s následným zostupom do Lopušnej doliny dokumentujú aj mestské noviny. Tieto lokality umožňujú spájať pešiu turistiku s poznávaním geologických a prírodných pomerov východnej časti Kozích chrbtov.
Rozvodie Baltského a Čierneho mora
Cez Kozie chrbty prechádza hlavné európske rozvodie medzi úmoriami Baltského a Čierneho mora. Voda zo susediacich svahov tak môže smerovať do odlišných riečnych sústav. Táto skutočnosť patrí medzi najvýznamnejšie geografické osobitosti pohoria.
Severozápadnú časť Dúbravy odvodňuje rieka Poprad, ktorej vody pokračujú cez Dunajec a Vislu do Baltského mora. Južné a severovýchodné svahy východnej časti pohoria odvodňuje Hornád, patriaci do úmoria Čierneho mora. Na západnom okraji Kozích chrbtov je dôležitý Biely Váh, s ktorým súvisí aj vznik Važeckej jaskyne.
Baba a Hranovnická dubina
Prírodná hodnota Kozích chrbtov nespočíva iba v lesných porastoch. Osobitný význam majú stanovištia, na ktorých podložie a miestne podmienky umožnili zachovanie rastlín odlišných ekologických nárokov. Dve významné chránené územia predstavujú rozdielne podoby tejto rozmanitosti:
- Prírodná rezervácia Baba pri Svite chráni reliktné teplomilné spoločenstvá vápencových a dolomitových skál. Je významnou botanickou lokalitou s výskytom chránených druhov rastlín.
- Národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina leží v katastrálnom území Spišské Bystré. Jej výmera je 66,49 hektára a významnou súčasťou miestnej vegetácie sú porasty duba zimného.
V Hranovnickej dubine odborné podklady opisujú zvyšky kyslomilných dubových spoločenstiev na plytkých, kyslých pôdach, ktoré v lete výrazne presychajú. Dub zimný tu dokáže vytvárať aj porasty zakrpateného vzrastu. Rezervácia tak dokladá, že vegetáciu pod Tatrami neurčuje iba nadmorská výška, ale aj vlastnosti konkrétneho stanovišťa.
Važecký kras a jeho sprístupnená jaskyňa
Na západnom okraji obce Važec, na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, sa nachádza Važecká jaskyňa. Vznikla v strednotriasových gutensteinských vápencoch pôsobením bývalých ponorných vôd bočného ramena Bieleho Váhu. Riečne modelované priestory neskôr na viacerých miestach zmenilo rútenie.
Jaskyňa je významná sintrovou výzdobou aj nálezmi kostí jaskynného medveďa. Pokračovanie priestorov za dávnejšie známou vstupnou sieňou objavil v roku 1922 O. A. Húska za spolupráce A. Somra. Pre návštevníka sú podstatné tieto overené parametre:
- celková dĺžka jaskyne je 530 metrov, prehliadková trasa meria 235 metrov,
- prehliadka trvá približne 25 minút a zahŕňa 88 schodov,
- teplota vzduchu dosahuje približne 6,5 až 7,1 °C.
Pri plánovaní návštevy treba overiť aktuálne termíny vstupov u Správy slovenských jaskýň. Sprístupnená jaskyňa má vlastný prevádzkový a návštevný režim, odlišný od pohybu po turistických chodníkoch pohoria.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.