← Späť na zoznam

Čičva – hrad

Čičva – hrad

Čičva – hrad: História a súčasnosť

Hrad Čičva, nachádzajúci sa v severovýchodnej časti Slovenska, je jednou z menej známych, ale historicky významných pevností…

Prešovský

Hrad Čičva, nazývaný aj Čičava, je zrúcanina nad obcou Sedliská v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji. Stojí na vyvýšenom výbežku nad údolím Ondavy a v minulosti strážil križovatku diaľkových ciest smerujúcich k Vranovu, Humennému a ďalej na sever. Jeho význam spočíva nielen v polohe, ale aj v zachovaných častiach opevnenia a v bohatej doloženej histórii panstva.

Poloha a historický význam

Hradný vrch sa týči nad Sedliskami, v blízkosti miestnej časti Podčičva. Poloha umožňovala kontrolovať údolie Ondavy aj prístupové trasy do severovýchodného Uhorska. V historických prameňoch sa spomína cesta z Potisia údolím Tople na sever do Poľska a priesmyk označovaný ako Porta Polonica, teda Poľská brána. Čičva zároveň slúžila ako správne centrum rozsiahleho panstva, ku ktorému v období najväčšieho rozmachu patrilo viac než šesťdesiat dedín.

Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a správcom ruín je podľa obce Sedliská obecný úrad. Samotný hradný vrch je významnou archeologickou lokalitou, preto treba pri návšteve rešpektovať zachované murivo a pohybovať sa po vyznačených chodníkoch.

Vznik hradu a prvé zmienky

Presný rok výstavby ani okolnosti vzniku hradu nie sú známe. Listina uhorského kráľa Štefana V. z roku 1270 sa týka majetku Čičva, ktorý kráľ daroval šľachticovi Reynoldovi; sama osebe však nepotvrdzuje, že v tom čase už na mieste stál hrad. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1316. Spája sa s kastelánom Mikulášom, ktorý sa podieľal na obrane hradu a za svoje zásluhy získal majetok.

Vlastníkom panstva sa stal rod Rozgonyiovcov. V 14. storočí hradný palác podľa písomných dokladov chátral a jeho majitelia si zriadili pohodlnejšie sídlo vo Vranove. Čičva si však zachovala vojensko-strážnu a správnu funkciu. O jej stredovekom význame svedčí aj to, že bola súčasťou strategickej siete, ktorá kontrolovala pohyb po dôležitých obchodných a krajinských cestách.

Opevnenie a stavebný vývoj

Najstaršie jadro hradu malo nepravidelný lichobežníkový pôdorys. Chránil ho kamenný obvodový múr a v jeho čele stála okrúhla obranná veža – bergfrit – s ostrým britom obráteným k severozápadu. Na opačnej strane jadra sa nachádzal palác. Takéto riešenie veže je na slovenských hradoch nezvyčajné.

V 15. storočí vzniklo na prístupnejšom severozápadnom svahu predhradie. Jeho obranu postupne doplnili kamenné múry, bašta pri vstupe, priekopy a valy, ktorých stopy možno v teréne rozoznať. Súčasťou hradného areálu boli aj hospodárske a prevádzkové stavby, väčšinou z dreva. Archeologický výskum v predhradí odkryl pozostatky kovoliateckej dielne z prelomu 15. a 16. storočia.

V 16. storočí sa hrad prispôsoboval rozvoju delostrelectva. Opevnenie posilnila bašta, ktorá umožňovala kontrolovať priľahlú dolinu Ondavy, a obranné múry predhradia získali ochodzu a strieľne. Rozsah a podoba stavieb sa menili v niekoľkých etapách, preto dnešné ruiny predstavujú vrstvy stredovekých aj novovekých úprav.

Rozgonyiovci, Báthoryovci a neskoršie udalosti

Rozgonyiovci vlastnili Čičvu vyše troch storočí. Po vymretí rodu po meči v roku 1523 prešlo panstvo na Báthoryovcov. S hradom sa spája Alžbeta Báthoryová: Čičva patrila medzi jej majetky a v roku 1574 sa na hrade spísal súpis jej cenností. Jej svadba s Františkom Nádašdym sa konala v roku 1575 vo Vranove. Príbehy o tom, že počas svadby na hrade nocovali tisíce hostí, však nie sú doložené tak, aby ich bolo možné uvádzať ako istý fakt.

V nasledujúcich obdobiach sa hrad dostal do vlastníctva ďalších šľachtických rodov vrátane Drugethovcov a Barkóczyovcov. V čase stavovských povstaní ho v roku 1704 obsadili kurucké vojská a upravili jeho opevnenie. V januári 1711 bol hrad odovzdaný cisárskym vojskám; následne dostal rozkaz na zbúranie. Odvtedy sa zachoval ako ruina.

Čo vidno na hrade dnes

Návštevník tu nájde zvyšky obvodového opevnenia, časti hradného jadra a predhradia, obranné stavebné prvky i stopy priekop a valov. Nie všetky objekty sú zachované v rovnakej miere a jednotlivé múry môžu byť nestabilné. Odborný architektonicko-historický a archívny výskum, ktorý nadviazal na staršie prieskumy, pomáha spresňovať stavebný vývoj lokality. Záchranné a konzervačné práce na hrade sa realizujú aj v novších obdobiach.

  • Miesto: hradný vrch nad obcou Sedliská, v okrese Vranov nad Topľou.
  • Charakter lokality: ruiny hradu a archeologické nálezisko.
  • Pri prehliadke: zostaňte na vyznačených chodníkoch a nevstupujte na múry ani poškodené konštrukcie.

Návšteva a bezpečný pohyb

Na prístup k hradu slúži chodník z obce Sedliská; miestne združenie uvádza aj zeleno značenú trasu. Povrch a sklon môžu byť v okolí ruín nerovné, preto je vhodná pevná obuv. Keďže prístupové pomery a bezpečnostné obmedzenia sa môžu meniť v súvislosti s konzervačnými prácami, pred návštevou je rozumné overiť si aktuálne pokyny správcu alebo obce.

Hrad Čičva je cenný najmä ako zachovaná ukážka vývoja opevneného sídla, ktoré po stáročia dohliadalo na cesty a správu východného Slovenska. Pri jeho návšteve možno čítať jednotlivé etapy výstavby priamo v teréne, pričom treba pamätať na to, že ide o historickú ruinu, nie o upravený interiér prístupný bez obmedzení.

Zdroje a ďalšie informácie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *