← Späť na zoznam

Hrad Kamenica

Hrad Kamenica

Historický vývoj Hradu Kamenica
Hrad Kamenica sa nachádza na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, v okrese Sabinov. Tento hrad je jedným z mnohých …

Prešovský

Hrad Kamenica stojí na skalnatom brale nad obcou Kamenica v okrese Sabinov, v Prešovskom kraji. Stredoveké sídlo rodu pánov z Kamenice sa v písomných prameňoch objavuje v roku 1306 a jeho podobu dodnes určujú zvyšky opevnenia rozložené na dvoch vyvýšeninách. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou; jeho areál leží zároveň v chránenom prírodnom území.

Poloha a skalnaté hradné bralo

Hrad sa týči nad obcou Kamenica na bradle s dvoma vyvýšenými vrcholmi, ktoré spája nižšie sedlo. Takýto členitý terén ovplyvnil rozmiestnenie hradného jadra, palácov aj predhradí. Poloha pri severovýchodnom okraji Šariša, neďaleko poľských hraníc, mala význam pre správu okolitého panstva i obranu. Historické pramene dokladajú prítomnosť vojska na hrade už v prvej polovici 15. storočia.

Hradný kopec je súčasťou skalnatého Bradlového pásma. Podľa informácií obce sa lokalita prekrýva s chránenými územiami vrátane prírodnej pamiatky Bradlové pásmo, chráneného vtáčieho územia a územia sústavy Natura 2000. V okolí sa vyskytujú aj chránené sysle pasienkové. Návšteva preto nie je len pohybom medzi historickými múrmi: treba rešpektovať prírodné hodnoty územia a nepoškodzovať vegetáciu ani stavby.

Vznik hradu a jeho stredovekí majitelia

Najnovšie archívne výskumy kladú výstavbu hradu na prelom 13. a 14. storočia. Staršia literatúra uvádzala aj iné datovanie, preto je vhodné odlišovať predpokladaný čas vzniku od prvého písomného dokladu. Hrad sa v listine z roku 1306 uvádza ako castrum Thorku. Dokument z roku 1343 spája jeho vybudovanie s Rikolfom, ktorý ho mal postaviť na vlastné náklady.

V nasledujúcich storočiach sa na vlastníctve podieľali viacerí príslušníci šľachtických rodov spojených s Kamenicou a Torysou. Podielové vlastníctvo prispievalo k sporom o majetok aj o obranu hradu. V 15. storočí sa do miestnych mocenských zápasov zapojili bratríci, bývalí žoldnieri Jána Jiskru. Ich pôsobenie na hrade naznačuje listina z roku 1451; podľa obecného historického prehľadu sa naň vrátili aj na jeseň 1456. Neskôr získal v rode významné postavenie Tomáš z Torysy, ktorému kráľ Matej Korvín udelil donáciu na časť hradu.

Na začiatku 16. storočia sa hrad ocitol v období politických konfliktov. Po smrti Mikuláša Tharczayho v bitke pri Moháči prevzala panstvo jeho vdova Dorota Bánffyová. V roku 1532 odovzdala hrad Hieronymovi Laskymu na príkaz Jána Zápoľského. O niekoľko rokov sa Dorota so synom Jurajom k jeho držbe vrátili, no rodové majetky sa napokon dostali do konfliktu s politikou Ferdinanda I.

Dobytie a zánik

V roku 1556 daroval Ferdinand I. kamenické panstvo Jánovi Dessewffymu a jeho súrodencom. V tom istom období hrad obliehalo kráľovské vojsko, ktoré viedol Šimon Forgách. Poškodené sídlo už nový vlastník neobnovil. Kamenica tak prestala plniť svoju hradnú funkciu a postupne sa zmenila na ruinu. Súhrn starších i novších výskumov spája jej zničenie s politickými a vojenskými udalosťami polovice 16. storočia, nie s neskorším vlastníctvom rodov Thurzovcov alebo Csákyovcov.

Čo prezrádza dnešná podoba hradu

Dochované murivá neumožňujú úplne presne rekonštruovať pôvodnú dispozíciu; odborníci viaceré stavebné fázy naďalej spresňujú výskumom. Predpokladá sa, že najstaršie jadro stálo na západnej vyvýšenine. Jeho súčasťou mala byť valcovitá veža, palácové stavby a obvodová hradba. Neskôr sa zástavba rozšírila na východnú vyvýšeninu, kde v 15. storočí vznikol veľký dvojpodlažný palác.

Počas úprav na začiatku 16. storočia pribudli opevnené predhradia s baštami, priekopou a valom. K areálu patrila aj východná plošina a hradný rybník na severozápadnej strane kopca. Archeologické vykopávky priniesli okrem iného súbor kamenných delových gúľ a rybárske háčiky. Nálezy dokladajú vojenské využitie i každodenné činnosti obyvateľov; niektoré stavebné prvky však zostávajú predmetom odborných interpretácií.

Výskum a záchrana ruiny

Novodobá záchrana hradu sa začala organizovať v roku 2006, keď vzniklo Združenie Kamenná veža. Nasledoval architektonicko-historický a archeologický výskum, statické posudzovanie murív a práce na ich stabilizácii. Od roku 2010 sa obnovovali vybrané časti východného paláca, veže a severnej bašty. Výskumy priniesli aj dôležité korekcie predstáv o areáli: napríklad miesto predpokladanej studne sa ukázalo ako nedokončená stavba, v ktorej voda nikdy nebola.

Do roku 2025 obnovu realizovalo Združenie Kamenná veža. Od roku 2025 hrad spravuje a jeho údržbu zabezpečuje Obec Kamenica. Nálezy z archeologických výskumov možno spoznať aj v expozícii o hrade v obecnom múzeu.

Prístup a pravidlá návštevy

Podľa informácií obce sa k parkovisku pod hradom prichádza z Kamenice; v obci treba sledovať smerové tabule. Odtiaľ vedie k zrúcanine značený náučný chodník cez les. Obec uvádza orientačný čas približne 30 minút od parkoviska. Existuje aj dlhšia alternatíva lúkou, ktorá obchádza les. Povrch a sklon môžu byť nerovné, preto je vhodná pevná obuv. Prístupová cesta z obcí Lúčka a Potoky je podľa obce poľná.

  • V hradnom areáli nestanujte.
  • Nevystupujte na múry a nepoškodzujte murivo.
  • Rešpektujte ochranu prírody a pokyny na mieste.

Hrad Kamenica je voľne vnímateľná historická ruina, nie zachovaný interiér s úplnou prehliadkovou trasou. Pri návšteve sa oplatí venovať pozornosť tomu, ako opevnenie využíva prirodzený tvar brala, a zároveň počítať s tým, že niektoré časti areálu sú citlivé z hľadiska pamiatkovej ochrany aj bezpečnosti.

Zdroje a ďalšie informácie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *