Petrovany
Petrovany sú obcou v okrese Prešov v Prešovskom kraji, ležiacou v doline Torysy na rozhraní sídelnej a poľnohospodárskej krajiny v zázemí Prešova. Najvýraznejšími historickými stavbami sú rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla a barokovo-klasicistický kaštieľ s parkom. Súčasťou obce sú aj Močarmany a miestna časť Vysielač.
Poloha a charakter obce
Petrovany ležia v Košickej kotline, v dolnotoryskom priestore neďaleko Prešova. Kataster zahŕňa rovinatejšie územia pri Toryse aj mierne zvlnenú krajinu. Západnú časť výrazne pretínajú dopravné koridory vrátane diaľnice D1; rieka Torysa preteká mimo zastavanej časti obce, za diaľnicou. Je preto presnejšie vnímať ju ako súčasť širšieho krajinného rámca Petrovian než ako vodný tok v centre obce.
Územím pretekajú aj menšie vodné toky. Podľa územnoplánovacích podkladov sa Petroviansky potok vlieva do Torysy a v jeho blízkosti sa spomína potok Dúbrava; Močarmanský potok ústi do Torysy v južnej časti katastra. Krajinu v okolí toku tvoria riečne náplavy, zatiaľ čo ďalšie časti územia pokrývajú sprašové a neogénne sedimenty.
Obecné územie má 17,37 km². Podľa údajov Štatistického úradu SR uvedených v obecnom rozvojovom dokumente mala obec ku koncu roka 2024 celkovo 2 036 obyvateľov.
Najstaršie dejiny a vývoj osídlenia
Dejiny Petrovian siahajú do stredoveku. Obec uvádza prvú písomnú zmienku z roku 1304, keď sa názov zapisoval ako Scenpetur. Záznam sa spája so sporom o bohoslužby v kaplnke v Haršágu, dnešnom Záborskom. Pramene sa však v tom, čo presne dokladá rok 1304, rozchádzajú: obec ho označuje za prvú zmienku o Petrovanov, kým iný historický prehľad rozlišuje doklad o kostole z roku 1304 a o dedine z roku 1333.
Okolie bolo osídlené už pred vrcholným stredovekom. Archeologický výskum v lokalitách Hora a Hora II zachytil stopy osídlenia z viacerých období vrátane doby bronzovej a stredoveku. Nejde teda iba o dejiny zachytené v písomných dokumentoch: nálezy potvrdzujú dlhší vývoj osídlenia v priestore pri Toryse.
V roku 1427 sa Petrovany uvádzajú ako väčšia dedina so 41 poddanskými usadlosťami. Samostatnou obcou boli v minulosti aj Močarmany; písomne sa spomínajú od roku 1382 a k Petrovanom boli pričlenené v roku 1965. Historické záznamy pripomínajú tiež niekdajšie osady v okolí, napríklad Magošít, Mulat a Zbeh, ktoré sa neskôr neudržali ako samostatné sídla.
Kostol sv. Petra a Pavla
Kostol v strede obce je jednou z jej najstarších zachovaných pamiatok. Jeho pôvod siaha do stredoveku; odborný opis ho charakterizuje ako pôvodne gotickú stavbu, neskôr prestavanú v 17. storočí a obnovenú v roku 1716. Súčasná podoba spája barokové a klasicistické prvky so staršími gotickými detailmi.
Jednoloďová stavba má gotický polygonálny záver presbytéria. K zachovaným prvkom patrí sedlový gotický portál na severnej strane presbytéria a kamenná krstiteľnica v záhrade kostola, ktorá sa spája s pôvodnou stredovekou stavbou. Loď dostala pruskú klenbu dokončenú v roku 1752. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR a naďalej slúži svojmu náboženskému účelu.
Kaštieľ a park
Kaštieľ v Petrovanoch dal v polovici 18. storočia postaviť Žigmund Klobušický. Výstavba sa začala v roku 1756 a podľa obecného opisu bola dokončená v roku 1767. Barokovo-klasicistická stavba sa nachádza v centrálnej časti obce, v miernom svahu, a pôvodne slúžila ako poľovnícke sídlo šľachtických rodín.
Koncom 19. storočia sa vlastníkom kaštieľa stal barón Alfonz Vécseyi. V tomto období vznikal pri staršej vidieckej záhrade prírodno-krajinársky park. Jeho pôvodná rozloha a kompozícia sa časom menili; časť areálu bola upravená pre nové využitie a okrajové pozemky sa rozparcelovali. Zachované prvky parku a kaštieľa vytvárajú historický areál, ktorého vývoj súvisí s viacerými majiteľmi aj zmenami funkcie.
Po roku 1918 kaštieľ zmenil využitie. V roku 1923 ho kúpil lekár Vladimír Pospíšil a o rok neskôr v ňom zriadil ústav pre deti so zdravotným znevýhodnením. Objekt je spojený aj s neskorším rozvojom zariadenia sociálnych služieb. Keďže ide o areál využívaný na sociálnu starostlivosť, návštevníci by si nemali jeho voľnú prístupnosť ani vstup do budov vopred domýšľať.
Močarmany a novšie dejiny
Močarmany majú vlastnú históriu a osobitnú identitu v rámci obce. Ich prvá písomná zmienka sa uvádza v roku 1382; v minulosti patrili šľachtickým rodom spojeným s Drienovom. Pripojenie k Petrovanom v roku 1965 spojilo dve historické sídla do jednej obce. Obecné chronologické údaje zaznamenávajú v 20. storočí aj výstavbu škôl, zavedenie elektriny a autobusového spojenia či vznik miestnej knižnice. Ide o doklady postupnej premeny vidieckeho sídla na obec s rozvíjajúcou sa infraštruktúrou.
Čo je dobré vedieť pri návšteve
Najvýraznejšie historické miesta sú sústredené v obci: kostol stojí v jej strede a kaštieľ s parkom tvorí samostatný areál. Pri plánovaní návštevy treba rozlišovať medzi pohľadom na historickú stavbu a možnosťou vstúpiť do jej interiéru alebo areálu. Pri kaštieli treba rešpektovať jeho súčasné využitie a prípadné obmedzenia prístupu.
- Petrovany patria do okresu Prešov v Prešovskom kraji a ležia v doline Torysy.
- Močarmany sú súčasťou obce od roku 1965; Vysielač sa uvádza ako ďalšia miestna časť.
- Za hlavné historické pamiatky obce možno označiť Kostol sv. Petra a Pavla a kaštieľ s parkom.
- Rieka Torysa preteká mimo zastavanej časti obce; v katastri sa nachádzajú aj menšie potoky.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.