Stará Ľubovňa
Stará Ľubovňa je okresné mesto v severnej časti Prešovského kraja, v regióne horného Spiša neďaleko poľských hraníc. Leží v Ľubovnianskej kotline v údolí Popradu, pri sútoku s Jakubiankou. Jej dejiny formovali poloha na ceste do Poľska, stredoveký hrad a obdobie, keď mesto patrilo k územiu Spiša danému do poľského zálohu.
Poloha pri Poprade a Jakubianke
Mesto sa rozprestiera v Ľubovnianskej kotline pod výbežkom Ľubovnianskej vrchoviny. Poprad tvorí dôležitú os miestnej krajiny a pri meste sa doň vlieva Jakubianka. Stará Ľubovňa je súčasťou historického regiónu Spiš a zároveň správnym centrom okresu. Jej poloha v blízkosti hranice s Poľskom mala význam už v stredoveku, keď tadiaľ viedli obchodné a komunikačné cesty.
Administratívnou súčasťou mesta je Podsadek. Podľa historických záznamov sa táto osada rozvíjala ako podhradie a samostatnou obcou bola pred pričlenením k Starej Ľubovni v roku 1964.
Od osady ku kráľovskému mestu
Najstaršia známa písomná zmienka o Starej Ľubovni pochádza z roku 1292. V listine sa uvádza názov Libenow. Osada existovala už predtým, no jej skoré dejiny sú doložené len čiastočne. Významnejší rozvoj súvisel s výstavbou Ľubovnianskeho hradu na prelome 13. a 14. storočia, ktorý posilnil postavenie miestneho podhradia.
Zásadným medzníkom bol rok 1364, keď kráľ Ľudovít I. udelil mestu výsady slobodného kráľovského mesta a právo konať výročné trhy. V roku 1412 sa Stará Ľubovňa spolu s ďalšími spišskými mestami dostala do zálohu poľskému kráľovi. Záloh trval do roku 1772. Hrad sa stal centrom správy tohto územia a mesto prosperovalo ako obchodné a remeselné stredisko. Pôsobili tu cechy, medzi nimi cechy tkáčov, garbiarov, obuvníkov, krajčírov a mäsiarov.
Po skončení zálohu mesto stratilo časť svojho dovtedajšieho významu. Neskôr sa vyvíjalo najmä ako administratívne centrum regiónu; okresným sídlom zostalo aj v novodobom období, s výnimkou rokov 1960 až 1968, keď bolo začlenené pod okres Poprad.
Námestie svätého Mikuláša
Historickým jadrom mesta je Námestie svätého Mikuláša s pravidelným pôdorysom a meštianskymi domami, ktorých dnešná podoba odráža viacero stavebných období. V centre stojí rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, ktorého počiatky sa kladú do konca 13. storočia. V interiéri sa spájajú gotické prvky s neskoršími úpravami; medzi pozoruhodné časti vybavenia patrí neskorogotická krstiteľnica a barokový hlavný oltár.
Medzi významné stavby námestia patrí aj Provinčný dom, niekdajšie sídlo správcu zálohovaných spišských miest. Jeho renesančná podoba súvisí s prestavbou po požiari v roku 1639. Na námestí sa nachádza tiež historická budova radnice. Prehliadka centra tak približuje nielen sakrálne pamiatky, ale aj niekdajšiu samosprávu a správnu úlohu mesta.
Ľubovniansky hrad a skanzen
Ľubovniansky hrad stojí na vápencovom návrší nad mestom. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1311; jeho dnešný areál vznikal a menil sa počas viacerých storočí. V roku 1412 sa tu stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský. Počas švédsko-poľskej vojny v 17. storočí sa na hrade ukrývali poľské korunovačné klenoty. V roku 1768 tu bol väznený Móric Beňovský. Dnes hrad spravuje Ľubovnianske múzeum a jeho expozície približujú dejiny sídla i regiónu.
Pod hradom sa nachádza skanzen, sprístupnený v roku 1985. Tvoria ho obytné a hospodárske stavby, ktoré predstavujú tradičnú ľudovú architektúru horného Spiša a Šariša. Jeho dominantou je drevený gréckokatolícky chrám svätého Michala archanjela z roku 1833. Spolu s hradom vytvára skanzen možnosť spoznať dve odlišné stránky regionálnej minulosti: šľachtické sídlo aj každodenný život vidieka.
Doprava a návšteva mesta
Do Starej Ľubovne sa dá dostať cestnou aj železničnou dopravou. Mesto má vlakové spojenia v smere na Poprad a cez železničný uzol Plaveč ďalej na východ; premávajú sem aj autobusy. Konkrétne spojenia a časy odchodov je vhodné overiť podľa dátumu cesty. Historické centrum s Námestím svätého Mikuláša a areál hradu so skanzenom predstavujú hlavné miesta, ktorými možno pri návšteve začať.
- Historické jadro: Námestie svätého Mikuláša, kostol svätého Mikuláša, radnica a Provinčný dom.
- Hradný areál: Ľubovniansky hrad a skanzen pod hradom.
- Mestská časť Podsadek patrí k súčasnej Starej Ľubovni; nejde o samostatnú obec.
Údaj o počte obyvateľov
Podľa zverejnených mestských štatistík malo mesto k 31. decembru 2024 evidovaných 15 695 obyvateľov s trvalým pobytom. Ide o údaj viazaný na konkrétny dátum, nie o nemennú charakteristiku mesta.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.