Senec
Senec je okresné mesto v Bratislavskom kraji, ležiace severovýchodne od Bratislavy na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Jeho vývoj formovali stredoveké trhy a obchodné cesty, významné školstvo aj rekreačné Slnečné jazerá, ktoré vznikli pri ťažbe štrku.
Poloha a charakter mesta
Senec leží v juhozápadnej časti Slovenska, približne 25 kilometrov od Bratislavy. Je správnym centrom okresu Senec a zároveň mestom s výraznou obytnou, obchodnou i rekreačnou funkciou. Blízkosť hlavného mesta a dopravné spojenia podporili jeho rast; mesto sa od druhej polovice 20. storočia výrazne rozširovalo.
Senec sa nachádza v Podunajskej nížine, na rozhraní rovinatej krajiny a pahorkatiny. Okolitý priestor charakterizujú nízke výškové rozdiely a poľnohospodárska krajina. Výrazným zásahom do reliéfu sa stali Slnečné jazerá: ich dnešná podoba je výsledkom ťažby štrku, nie prirodzeného vzniku jazier.
- Senec patrí do Bratislavského kraja a je sídlom okresu.
- Mestom prechádza železničná trať Bratislava – Galanta.
- Diaľnica D1 je dostupná cez napojenie pri Senci; netreba ju zamieňať s cestou, ktorá vedie priamo centrom mesta.
Od stredovekej osady k okresnému mestu
Najstaršia známa písomná zmienka o Senci pochádza z roku 1252, keď sa lokalita uvádza pod menom Zemch. V stredoveku sa postupne menila na mestečko a získavala význam ako centrum okolitého územia. Tunajšie týždenné trhy sú doložené od roku 1333 a v roku 1412 sa Senec spomína v súvislosti s vyberaním mýta na obchodných cestách. Nemecké pomenovanie Wartberg, teda „strážny vrch“, sa spája s opevneným hrádkom, ktorý tu podľa historických záznamov stál v 15. storočí.
Dejiny mesta sú späté s viacerými šľachtickými rodmi. Od roku 1636 patrilo panstvo Esterházyovcom. Senec sa stal aj miestom významnej vzdelávacej iniciatívy: v roku 1763 tu za podpory Márie Terézie a Františka Esterházyho vzniklo Collegium Oeconomicum, škola zameraná na hospodárske a ekonomické vzdelávanie. Fungovala do roku 1776, keď jej budovu zničil požiar. V meste sa narodil aj Albert Molnár Szenczi (1574 – 1634), kalvínsky duchovný, básnik a prekladateľ.
V 16. až 18. storočí sa v Senci konali zasadnutia predstaviteľov Bratislavskej župy. Mesto bolo v minulosti opakovane sídlom okresu a túto správnu funkciu má aj dnes. Historický vývoj tak zanechal stopu nielen v jeho pamiatkach, ale aj v postavení prirodzeného centra okolia.
Historické pamiatky v centre
Medzi najvýraznejšie historické stavby patrí renesančný Turecký dom na Námestí 1. mája. Objekt s obrannými prvkami slúžil v minulosti na rôzne správne a kultúrne účely. Dnes v ňom sídli Mestské múzeum a turistické informačné centrum, takže je vhodným východiskom pri spoznávaní histórie mesta.
V historickom jadre stojí aj rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša. Písomné záznamy o kostole s týmto patrocíniom pochádzajú zo 14. storočia. Stavba prešla viacerými úpravami; po zemetrasení v roku 1443 bola prestavaná a po tureckých vpádoch v druhej polovici 16. storočia sa upravovalo aj jej opevnené okolie. Ďalším sakrálnym objektom je kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1860.
- Turecký dom: renesančná kúria, dnes sídlo mestského múzea a turistického informačného centra.
- Kostol sv. Mikuláša: historická sakrálna stavba s úpravami z viacerých období.
- Morový stĺp Immaculata: baroková socha na Mierovom námestí, postavená v roku 1747 po morovej epidémii z roku 1714.
Židovské dedičstvo mesta
Dejiny Senca zahŕňajú aj početnú židovskú komunitu. Synagógu postavili v roku 1825 a v roku 1904 ju upravili do podoby so secesnými a orientálnymi prvkami. Pred druhou svetovou vojnou tvorili židovskí obyvatelia významnú časť obyvateľstva mesta; deportácie počas vojny komunitu ťažko zasiahli a mnohí sa už nevrátili. Synagóga prestala slúžiť pôvodnému náboženskému účelu. Jej rekonštrukciu a nové využitie pripravuje Bratislavský samosprávny kraj.
Slnečné jazerá a premena krajiny
Slnečné jazerá sú najznámejším rekreačným areálom Senca. Ich vznik súvisí s ťažbou štrku, ktorá sa začala v 19. storočí v súvislosti s výstavbou železnice. Na mieste ťažby postupne vzniklo viac samostatných vodných plôch, ktoré sa neskôr prepojili. V roku 1919 sa objavila iniciatíva využiť zatopenú ťažobnú plochu ako kúpalisko. Názov „Slnečné jazerá“ sa ujal po súťaži v roku 1960; predtým sa areál ľudovo označoval ako Bager.
Areál priťahuje návštevníkov najmä v letnom období a je tiež dejiskom mestských kultúrnych podujatí vrátane Seneckého leta. Jeho rekreačná funkcia je výsledkom postupného budovania, nie pôvodným účelom územia. Pri plánovaní návštevy sa oplatí overiť si aktuálne podmienky vstupu a prevádzku jednotlivých častí areálu, ktoré sa môžu meniť podľa sezóny.
Doprava a spoznávanie mesta
Senec má železničné spojenie na trati Bratislava – Galanta a cestné napojenie na diaľnicu D1. Spojenie s Bratislavou vysvetľuje aj rastúcu úlohu mesta ako miesta bývania a služieb pre širší región. V historickom centre možno spojiť návštevu Tureckého domu, kostola sv. Mikuláša, synagógy a ďalších pamiatok; Slnečné jazerá ležia pri meste a tvoria samostatnú rekreačnú časť. Pri jednotlivých objektoch a areáli si návštevník môže vopred overiť otváracie hodiny alebo sezónny režim.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.