← Späť na zoznam

Mníšek nad Hnilcom

Mníšek nad Hnilcom

📍 Základné informácie Poloha: Obec Mníšek nad Hnilcom sa nachádza v Košickom kraji, v okrese Gelnica. Rozloha: 39,41 km² Počet obyvateľov: 1 830 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 431 m n. m. Prvá píso…

Gelnica Košický / Gelnica

Mníšek nad Hnilcom je obec v okrese Gelnica v Košickom kraji, rozložená v Hnileckej doline pri sútoku Hnilca a Smolníckeho potoka. Jej dejiny formovali stredoveké cesty, baníctvo a neskôr železničná doprava; v obci sa zachovalo viacero pamiatkovo chránených stavieb.

Poloha v Hnileckej doline

Obec leží v horskom prostredí Volovských vrchov. Hnilec preteká jej územím a pri miestnej časti Vinkel sa doň vlieva Smolnícky potok. Poloha pri vodných tokoch a na historickej ceste spájajúcej Spiš s Gemerom ovplyvnila vznik aj hospodársky vývoj sídla. Stred obce leží približne 419 metrov nad morom; okolitý kataster zasahuje do výrazne vyšších polôh.

Mníšek nad Hnilcom je obec, nie mesto. Jeho historické jadro sa formovalo pozdĺž cestnej osi a priestorov okolo evanjelického a rímskokatolíckeho kostola. Súčasná obec je dôležitým sídlom Hnileckej doliny a železničným bodom na trati spájajúcej Margecany s Červenou Skalou.

Od pustovne k banskému mestečku

Najstaršia písomná zmienka sa viaže k roku 1255. V listine kráľa Bela IV. sa Mníšek uvádza ako miesto na ceste od Jasova, nie ešte jednoznačne ako samostatná dedina. Názov Heremitorii odkazuje na pustovnícke alebo mníšske sídlo. Roku 1284 získal gelnický mešťan Hekul právo založiť osadu na tamojších pozemkoch a v listine z roku 1332 sa Mníšek spomína už ako dedina.

V stredoveku a novoveku sa obec rozvíjala ako banské sídlo späté s Gelnicou a neskôr so Spišským hradným panstvom. V chotári sa ťažili farebné kovy; miestna tradícia a historické záznamy spomínajú aj zlato, striebro a meď. V 18. a 19. storočí tu pôsobili bane, hámre a vysoká pec. Baníctvo postupne strácalo význam, no zanechalo výraznú stopu v hospodárskych dejinách aj v symbolike obce: v historickom erbe sa objavujú skrížené banícke kladivá.

Názvy obce sa v prameňoch menili. Medzi doložené podoby patria Heremite, Remethe a Meissek; nemecký názov znel Einsiedel an der Göllnitz. Tieto pomenovania súvisia s historickým viacjazyčným prostredím regiónu. Po druhej svetovej vojne bola časť nemeckého obyvateľstva vysídlená.

Kostol Povýšenia svätého Kríža

Dominantou rímskokatolíckeho areálu je Kostol Povýšenia svätého Kríža. Dnešnú stavbu vysvätili v roku 1820. Je barokovo-klasicistická, jednoloďová, s polkruhovo uzavretým presbytériom a predstavanou vežou. Pri prestavbe sa zachovala staršia kamenná veža zo 17. storočia. Interiér členia pruské klenby a nástropné maľby; časť pôvodnej výzdoby sa pripisuje maliarovi Hüttnerovi.

Dejiny kostola sú staršie než jeho dnešná podoba. V areáli sa našli úlomky nádob datované do 13. storočia a v prameňoch sa uvádza existencia fary v 14. storočí. Počas reformácie chrám užívali evanjelici, no roku 1674 sa vrátil katolíkom. Súčasný kostol tak pripomína aj náboženské zmeny, ktoré zasiahli obyvateľov obce.

Evanjelický kostol a ďalšie pamiatky

Evanjelický a. v. kostol je ďalšou výraznou sakrálnou stavbou obce. Základný kameň položili v roku 1785 a chrám vysvätili v roku 1789. Postavili ho ako tolerančný kostol v klasicistickom štýle; vežu pristavali až začiatkom 20. storočia. V interiéri sa zachoval klasicistický oltár z konca 18. storočia.

V štátnom zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok sú v obci evidované aj ďalšie objekty. Pri pohľade na historické jadro preto nejde len o dva kostoly, ale aj o stopy každodenného života a miestneho hospodárstva:

  • ľudový dom, ktorý dokumentuje tradičnú obytnú architektúru;
  • historická pekáreň;
  • vodný mlyn;
  • rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža a evanjelický a. v. kostol.

Jednotlivé stavby nemusia byť prístupné verejnosti v rovnakom režime. Ak si návštevník plánuje prezrieť interiéry kostolov alebo iné objekty, je vhodné vopred si overiť možnosti návštevy.

Železnica a premeny dopravy

Železnica sa stala súčasťou života obce v 20. storočí. Mníšek nad Hnilcom leží na trati Margecany – Červená Skala, ktorej úsek cez obec otvorili v roku 1936. Trať vytvorila spojenie medzi Hnileckou dolinou a ďalšími časťami regiónu a podporila prepravu ľudí i nákladov.

Okolie obce spájala aj úzkokoľajová železnica smerujúca cez Mníšek do Smolníckej Huty. Jej prevádzka sa skončila v 60. rokoch 20. storočia. Dnešná železničná stanica pripomína význam dopravy pre miestne baníctvo a lesné hospodárstvo. Cez obec vedú aj cestné spojenia v smere na Gelnicu, Nálepkovo a Smolník. Konkrétne vlakové a autobusové spojenia sa menia, preto si ich treba pred cestou overiť v aktuálnych cestovných poriadkoch.

Čo si v obci všímať

Pri prechádzke Mníškom nad Hnilcom možno čítať jeho dejiny v usporiadaní sídla aj v zachovaných stavbách: od kostolov a ľudového domu po vodný mlyn a železničnú stanicu. Obec je zaujímavá najmä ako miesto, kde sa stretávajú banícka minulosť, sakrálne pamiatky a dopravné dejiny Hnileckej doliny.

  • Pri kostoloch si všímajte rozdiel medzi starším základom rímskokatolíckeho areálu a klasicistickou podobou stavby z roku 1820.
  • V historickom jadre hľadajte aj pamiatky spojené s tradičným bývaním a miestnym hospodárstvom.
  • Na železničnú dopravu sa informujte podľa aktuálneho cestovného poriadku; staršie údaje o počte spojov nemusia platiť.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *