Mestská časť Prešov – Ruská Nová Ves
Ruská Nová Ves je samostatná obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji, nie mestská časť Prešova. Leží v severovýchodnej časti Košickej kotliny pri úpätí Slanských vrchov a jej dejiny i dnešnú podobu výrazne ovplyvňuje blízkosť Solivaru. Najznámejšou historickou lokalitou v jej katastri je zrúcanina hradu Soľnohrad, nazývaného aj Zbojnícky hrad.
Poloha a prírodné prostredie
Obec sa rozkladá v doline Hradného potoka. Jej chotár siaha od pahorkatinného územia na západe po zalesnenú hornatinu Slanských vrchov na východe. Prírodné pomery sa preto menia: otvorenejšiu krajinu pri obci striedajú svahy a lesné porasty, v ktorých prevládajú buk a dub. Stred obce leží približne v nadmorskej výške 430 metrov; výška vrchu Zámek, na ktorom stoja zvyšky hradu, sa uvádza približne 661 metrov.
Časť katastra zasahuje do Chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy. Pri hrade sa nachádza prírodná rezervácia Zbojnícky zámok s rozlohou približne osem hektárov. Chráni lesné a teplomilné skalné spoločenstvá; územie má piaty stupeň ochrany. Návštevníci by preto mali rešpektovať miestne obmedzenia a pohybovať sa ohľaduplne k prírode.
Dejiny obce
Územie patrilo od konca 13. storočia šľachtickému rodu Šóšovcov, no obec ako sídlisko vznikla neskôr a historicky súvisela s dedinou Soľ, dnešným Solivarom. Staršie pramene spomínajú obyvateľov a valachov už v roku 1402. Písomný záznam z roku 1419 zachytáva nariadenie kráľa Žigmunda, aby sa vyšetrili priestupky poddaných. Tieto správy ukazujú, že sídlisko existovalo najneskôr na začiatku 15. storočia.
Názov Nová Ves odkazoval na mladšie založenie v porovnaní so susednými dedinami. V dobových zápisoch sa obec vyskytovala aj pod maďarskými názvami. Jej historický vývoj bol úzko prepojený so Šóšovcami a so širším územím Solivaru.
Soľnohrad a Zbojnícky hrad
Hrad na vrchu Zámek sa pôvodne nazýval Soľnohrad. Jeho príbeh treba odlišovať od povestí, ktoré sa k lokalite viažu: tie patria k miestnej tradícii, nie k doloženým historickým udalostiam. Hradné dejiny sú spojené so Šóšovcami a územím Solivaru. V roku 1575 ho podľa obecného historického prehľadu dobyli a zničili vojská zo Šarišského hradu; neskôr bol obnovený. Konečný zánik sa spája s rozhodnutím krajinského snemu z roku 1715.
Z hradu sa zachovali iba skromné zvyšky na skalnatom výbežku. Samotná poloha pomáha vysvetliť jeho niekdajší strategický význam, no ruina dnes nie je zachovaným hradným areálom s úplne čitateľným pôdorysom. Názov Zbojnícky hrad je zaužívaný, no príbehy o zbojníkoch či povesti o pôvode hradu nemožno zamieňať za potvrdené historické fakty.
Sakrálne pamiatky
Výraznou stavbou v obci je gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky. Podľa obecnej stránky ho dala postaviť kráľovská komora v roku 1790. Po požiari v roku 1880 bol obnovený a v roku 1927 dostal novú klenbu. Ide o jednoloďový chrám s bočnými kaplnkami, typologicky spätý s východoslovenskými sakrálnymi stavbami plánovanými tereziánskou stavebnou komorou.
V obci sa nachádza aj rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Jeho dátum požehnania uvádza obec na 24. októbra 2010. Obe stavby pripomínajú náboženskú rozmanitosť miestneho spoločenstva.
Peší výlet k hradu
Soľnohrad je cieľom pešej vychádzky z obce. Podľa turistických informácií vedie k lokalite červená značená trasa; uvádza sa aj náučný chodník Vodná cesta s informačnými tabuľami, ktorý prechádza okolo vodojemu, mokrade, potoka a studničiek. Konkrétny stav značenia a priechodnosť chodníkov sa môžu meniť, preto je pred cestou vhodné skontrolovať aktuálne informácie. Keďže trasa vedie do chráneného územia, treba rešpektovať jeho režim ochrany a nevstupovať mimo vyznačených chodníkov.
- Historická lokalita: Soľnohrad, známy aj ako Zbojnícky hrad, na vrchu Zámek.
- Prírodná ochrana: prírodná rezervácia Zbojnícky zámok a časť Chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy.
- Sakrálne stavby: Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky a Kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Obec a jej okolie
Ruská Nová Ves spája obytnú obec s prístupom k lesnatému okraju Slanských vrchov. Pre návštevníka je podstatné, že hrad neleží v zastavanom centre, ale v prírodnom prostredí nad obcou; jeho návšteva preto zahŕňa peší presun. Obec je vhodným východiskom na spoznávanie miestnej histórie a prírody, no konkrétne služby, parkovanie ani aktuálne podmienky na trase sa v tomto texte neuvádzajú, keďže ich dostupnosť sa môže meniť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.