← Späť na zoznam

Kostolná pri Dunaji

Kostolná pri Dunaji

📍 Základné informácie Poloha: Bratislavský kraj, okres Senec Rozloha: 8,07 km² Počet obyvateľov: 901 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 124 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1332 Charakter obce: Kostolná p…

Bratislavský Bratislavský / Senec

Kostolná pri Dunaji je obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji, na severnom okraji Podunajskej nížiny. Jej dejiny pripomína rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie s románskymi stavebnými prvkami a archeologické nálezisko v časti Malý Šúr, kde odkryli pohrebisko z obdobia Rímskej ríše.

Poloha a krajinný charakter

Obec leží na nive medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, v nadmorskej výške približne 123 až 124 metrov. Katastrálne územie má rozlohu 807,24 hektára a zahŕňa dve časti: Kostolnú pri Dunaji a Malý Šúr. Jeho východná hranica zároveň tvorí krajskú hranicu medzi Bratislavským a Trnavským krajom.

Okolitú krajinu tvoria prevažne poľnohospodársky využívané plochy. Územie je podľa obecného rozvojového dokumentu takmer bezlesé; menší agátovo-dubový lesík sa nachádza juhovýchodne od obce. Kostolná pri Dunaji susedí s katastrami obcí Kráľová pri Senci, Hrubá Borša, Hrubý Šúr, Hurbanova Ves, Jelka a Zlaté Klasy.

Najbližším mestom je Senec. Obecné cesty ju prepájajú najmä s Kráľovou pri Senci, Hrubou Boršou a cestnými ťahmi v okolí Senca. Pri plánovaní cesty je vhodné overiť si aktuálne dopravné spojenia; konkrétne cestovné poriadky ani parkovacie možnosti tu neuvádzame.

Od pravekého osídlenia po stredovekú obec

Obec je písomne doložená v roku 1332. Tento dátum označuje najstaršiu uvádzanú písomnú zmienku, nie začiatok osídlenia: archeologické nálezy dokazujú, že ľudia žili v tejto oblasti už v praveku. V katastri sa našli stopy osídlenia z eneolitu, nálezy spojené s kultúrou s kanelovanou keramikou aj pohrebiská z doby bronzovej.

Stredoveký význam sídla súvisel s miestnym kostolom a farnosťou. Už v druhej polovici 14. storočia tu fungoval kostol, ktorý slúžil aj obyvateľom okolitých obcí. Obecný historický prehľad uvádza, že miestna fara viedla od roku 1711 matriky širšieho farského obvodu a od roku 1776 pri nej pôsobila triviálna škola. V minulosti sa na vlastníctve obce podieľali viaceré zemianske rody; v polovici 17. storočia prešla z majetku bratislavskej kapituly k Pálffyovcom, ktorí tu podľa obecného rozvojového dokumentu vlastnili aj pivovar.

Kostol Ružencovej Panny Márie

Najvýraznejšou historickou stavbou obce je rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie. Jeho najstaršia časť pochádza z polovice 13. storočia a predstavuje neskororománsku stavbu, ktorá prešla gotickými a barokovými úpravami. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.

Podoba stavby sa výrazne zmenila pri prestavbe v roku 1933. Pôvodnú románsku apsidu odstránili a kostol rozšírili o novú loď; zachovaná časť niekdajšej lode dnes slúži ako presbytérium. V jej murive sa zachovali prvky staršej stavby vrátane gotického portálu z 15. storočia. Na súčasnom vzhľade sa podieľajú aj baroková veža a oporné piliere, zatiaľ čo novšia loď využíva neorománske architektonické motívy. Kostol tak zachytáva viacero stavebných období, nie iba jednu pôvodnú podobu.

Archeologické nálezy v Malom Šúre

Významnou súčasťou miestnej histórie je germánske žiarové pohrebisko v katastrálnej časti Malý Šúr. Počas archeologických výskumov v rokoch 1954 až 1961 odkryli 66 hrobov datovaných do staršej doby rímskej, teda do 1. storočia nášho letopočtu. Výbava hrobov zahŕňala predmety každodenného života aj kovové artefakty.

V nálezoch sa uvádzajú napríklad spony, ihlice, hroty zbraní, bronzové nádoby, panvice, vedrá, hrebene a súčasti opaskov. Súbor nálezov dokladá dávne kontakty a pohrebné zvyklosti germánskeho obyvateľstva v širšom podunajskom priestore. Súvislosť pohrebiska s Vanniovým kráľovstvom sa v obecných materiáloch uvádza ako pravdepodobná interpretácia, nie ako jednoznačne preukázané určenie. Nálezy boli podľa obecného prehľadu prevezené do Národného múzea v Prahe.

Archeologické nálezisko nie je v obci prezentované ako bežná návštevnícka expozícia. Samotné nálezy preto treba vnímať predovšetkým ako odborný doklad staršieho osídlenia regiónu, nie ako pamiatku s automaticky prístupným areálom.

Malý Šúr a premeny názvu obce

Malý Šúr má vlastný historický vývoj a v súčasnosti tvorí jedno z dvoch katastrálnych území obce. Obecné materiály uvádzajú, že v roku 1942 sa Kostolná pri Dunaji spojila s Malým Šúrom pod spoločným názvom Hasvár. V roku 1948 dostala obec názov Kostolná pri Dunaji. V období rokov 1938 až 1945 bola obec pripojená k Maďarsku; tieto dobové správne a politické zmeny vysvetľujú, prečo sa v historických prameňoch vyskytujú rôzne názvy sídla.

Čo si pri návšteve všímať

Pri prechádzke obcou sa oplatí zamerať na jej historickú vrstvu a vzťah medzi dvoma časťami katastra. Kostol je konkrétnou pamiatkou priamo v sídle, zatiaľ čo archeologický význam Malého Šúra poznáme najmä z výsledkov výskumu a odborných záznamov.

  • Kostol Ružencovej Panny Márie: historická stavba s jadrom z polovice 13. storočia a prestavbou z roku 1933.
  • Malý Šúr: katastrálna časť obce spojená s nálezmi pohrebiska zo staršej doby rímskej.
  • Krajinný kontext: poľnohospodárska nížinná krajina medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom.

V blízkosti obce sa nachádza aj Oáza sibírskeho tigra. Jej oficiálna stránka uvádza sprístupnenie verejnosti počas víkendov, prázdnin v západoslovenskom kraji a dní pracovného pokoja; pred cestou je rozumné skontrolovať aktuálne oznámenia prevádzkovateľa. Oáza je samostatným návštevníckym zariadením, nie pamiatkou obce.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *