← Späť na zoznam

Horná Štubňa

Horná Štubňa

📍 Základné informácie Poloha: Horná Štubňa sa nachádza v Žilinskom kraji v okrese Turčianske Teplice. Rozloha: 31,39 km² Počet obyvateľov: 1 627 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 608 m n. m. Prvá píso…

Horná Štubňa Žilinský / Turčianske Teplice

Horná Štubňa je obec v južnej časti Turčianskej kotliny, v okrese Turčianske Teplice v Žilinskom kraji. Jej minulosť formovalo nemecké osídlenie spájané s Kremnicou, práca v lesoch a neskôr aj významná železničná križovatka. V obci sa zachoval renesančný kostol sv. Anny a Joachima a viacero pamätníkov pripomínajúcich vojnové udalosti.

Poloha a prírodné prostredie

Obec leží približne šesť kilometrov južne od Turčianskych Teplíc, v južnej časti Turčianskej kotliny pod Kremnickými vrchmi. Jej chotár na rozhraní kotliny a pohoria zahŕňa zastavané územie, lúky, pasienky aj zalesnené plochy. Obec uvádza jeho rozlohu ako 31,388 km². Nad obcou sa týči Špičiak, uvádzaný aj pod názvom Ostrý vrch, s výškou 968 metrov.

Okolie patrí do chladnejšieho a vlhkejšieho prostredia stredného Slovenska. Obec uvádza, že jej územie zasahuje do chráneného vtáčieho územia Veľká Fatra. Návštevník tak môže vnímať prechod od osídleného kotlinového priestoru k lesnatým svahom Kremnických vrchov; konkrétnu turistickú trasu ani jej parametre však nemožno odvodzovať iba z polohy obce.

Od Novej Lehoty k Hornej Štubni

Najstaršia doložená písomná zmienka pochádza z 21. septembra 1390. V listine Turčianskeho konventu sa osada uvádza pod názvom Nová Lehota. Obec predpokladá, že ju založili nemeckí kolonisti prichádzajúci z okolia Kremnice. V historických záznamoch sa následne objavujú rozličné podoby názvu vrátane Wylehota, Newstub a Nova Stuba; pomenovanie Horná Štubňa sa v prameňoch udomácňovalo postupne.

Lesy v okolí mali hospodársky význam pre kremnické bane, huty a mlyny. Miestni obyvatelia sa preto živili najmä drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Podľa obecného historického prehľadu vyrábali aj šindle, korytá a ďalšie drevené predmety. Dejiny obce sú zároveň späté s nemeckojazyčným obyvateľstvom: po druhej svetovej vojne bola väčšina miestnych obyvateľov nemeckej národnosti vysťahovaná a do obce prišli noví obyvatelia z okolitých dedín i repatrianti.

Kostol sv. Anny a Joachima

Najvýraznejšou historickou stavbou obce je rímskokatolícky kostol zasvätený svätým Joachimovi a Anne. Súčasný kostol postavili v roku 1650 na mieste staršieho dreveného chrámu, ktorý sa v roku 1620 spomínal pod zasvätením Najsvätejšej Trojici. Veža pochádza z roku 1657 a v roku 1673 ju upravili a nadstavali.

Stavba je renesančná a trojloďová, so svätyňou zakončenou troma stenami a s vežou pred hlavnou časťou. Interiér dopĺňajú oltáre a kazateľnica od tirolského majstra Runggaldiera z roku 1901; niektoré plastiky sú staršie. Kostol je evidovaný ako kultúrna pamiatka. Obec uvádza tiež dve kaplnky: kaplnku zasvätenú sv. Vendelínovi z roku 1894 a kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1814.

Pamätníky a miestna pamäť

Verejné pamätníky pripomínajú obyvateľov padlých v oboch svetových vojnách aj udalosti Slovenského národného povstania. Pamätník padlým v prvej svetovej vojne slávnostne odhalili v roku 1934. Pamätník obetiam SNP stojí neďaleko železničnej stanice a jeho autorom je sochár Fraňo Štefunko; odhalený bol 29. augusta 1966. Ďalší pamätník padlým v druhej svetovej vojne sa nachádza v miestnom parku.

Na obecnom úrade je pamätná izba otvorená v roku 2013. Zbierka zahŕňa historický nábytok, náradie, kuchynské pomôcky a dobové fotografie, ako aj práce súčasných ľudových umelcov a vyobrazenia tradičného štubnianskeho kroja. Obec uvádza možnosť prezrieť si ju počas pracovných dní v úradných hodinách; pred návštevou je vhodné overiť si aktuálnu dostupnosť.

Železničná križovatka

Železnica výrazne ovplyvnila vývoj Hornej Štubne a jej spojenie s okolitými regiónmi. Trať z Handlovej do Hornej Štubne bola vybudovaná na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. Neskôr pribudlo spojenie cez Diviaky smerom na Banskú Bystricu. Železničná stanica sa tak stala dôležitým bodom, v ktorom sa stretávajú trate vedúce rôznymi smermi.

Aj dnes je obec napojená na železničnú sieť: trať Horná Štubňa – Prievidza sa tu začína a stanica leží aj na spojení medzi Vrútkami a Zvolenom. Zastavovanie vlakov a prípadné výluky sa môžu meniť, preto si treba pred cestou preveriť aktuálny cestovný poriadok. Starší text spomína rýchlostnú cestu R3 ako obchvat obce; túto informáciu tu neuvádzame, keďže dostupné podklady ju nepotvrdili v tejto podobe.

Čo si pri návšteve všimnúť

Horná Štubňa ponúka predovšetkým poznávanie miestnej histórie a kultúrnych pamiatok. Pri prechádzke obcou možno spojiť návštevu kostola, kaplniek a pamätníkov s pamätnou izbou, ak je v čase návštevy prístupná. Osobitnú pozornosť si zaslúži železničná stanica: jej význam vysvetľuje, prečo sa obec stala dopravným uzlom na rozhraní Turca a Kremnických vrchov.

  • Obec patrí do okresu Turčianske Teplice a leží približne šesť kilometrov južne od okresného mesta.
  • Prvá písomná zmienka z roku 1390 uvádza názov Nová Lehota.
  • Kostol sv. Anny a Joachima bol postavený v roku 1650 a je kultúrnou pamiatkou.
  • V obci sa nachádzajú pamätníky obetiam svetových vojen a SNP, ako aj pamätná izba miestnej histórie.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *