← Späť na zoznam

Borsky Mikuláš

Borsky Mikuláš

📍 Základné informácie Poloha: Obec Borský Mikuláš sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Senica na Slovensku. Rozloha: 49,98 km² Počet obyvateľov: 4 002 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 197 m n. m. …

Borsky Mikuláš Trnavský / Hlohovec

Borský Mikuláš je obec v okrese Senica v Trnavskom kraji, v severnej časti Záhorskej nížiny. Tvoria ju dve historické časti, Borský Mikuláš a Borský Peter; významnými miestnymi pamiatkami sú rodný dom básnika Jána Hollého a sakrálne stavby oboch častí.

Poloha a charakter obce

Obec leží približne 15 kilometrov juhozápadne od Senice, v regióne Záhorie. Jej územie má rozlohu 49,98 km² a zahŕňa dve katastrálne územia – Borský Mikuláš a Borský Peter. K zlúčeniu pôvodne samostatných obcí došlo 1. januára 1975. Stred obce pri kostole svätého Mikuláša sa nachádza v nadmorskej výške približne 195 metrov. V roku 2024 tu žilo 4 002 obyvateľov.

Borský Mikuláš nie je iba súvisle zastavanou dedinou: medzi jeho dvoma časťami a okolitou krajinou sa striedajú zastavané ulice, polia, lesy a mierne vyvýšeniny. Cez obec vedie cesta II. triedy č. 590, ktorá spája Malacky, Šaštín-Stráže a Holíč.

Krajina pieskov a potokov

Severná časť katastra je nížinatá a súvisí s tokom Myjavy. Južnejšie sa terén dvíha do nízkych, oblejších pahorkov Lakšárskych kopcov. Podložie a povrch územia tvoria okrem iného štrky, íly a nánosy viatych pieskov; v krajine sa preto uplatňujú aj borovicové porasty typické pre piesočnaté časti Záhoria.

V katastri sa nachádzajú viaceré vodné toky. Ságelský potok odvádza vodu do Myjavy, zatiaľ čo Kalaštavský potok preteká prevažne lesnatou časťou Borského Petra. V okolí sa spomína aj Petrmezský potok, ktorý smeruje k Šaštínskemu potoku. Na jednom z vrchov Lakšárskych kopcov, Márii Magdaléne, leží kaplnka rovnakého zasvätenia. Obec uvádza jej nadmorskú výšku 296,9 metra a prameň Rudavy na južných svahoch vrchu.

Od stredovekých sídel k jednej obci

Borský Mikuláš sa v písomných prameňoch uvádza od roku 1394 pod názvom Zenthmiklos. V tom období išlo o poddanské sídlo spájané s panstvom hradu Ostriež. V neskoršom vývoji sa obec dostala pod holíčske panstvo a vlastníctvo rodu Czoborovcov, po ktorého predaji prešlo panstvo Habsburgovcom.

Dejiny obce súvisia s poľnohospodárstvom, remeslami a spracovaním miestnych surovín. Miestni obyvatelia sa venovali napríklad obchodovaniu s konope, hrnčiarstvu a výrobe nožov. V 16. storočí sa tu usadili habáni, ktorých remeselná tradícia sa spája najmä s hrnčiarstvom. V prvej polovici 20. storočia poskytovali prácu aj tehelňa, škrobáreň a píla. Samostatné obce Borský Mikuláš a Borský Peter sa napokon spojili v roku 1975.

Pamiatky v oboch častiach

Najznámejším miestnym rodákom je básnik Ján Hollý, narodený v Borskom Mikuláši 24. marca 1785. Jeho rodný dom pripomína vidiecke prostredie, v ktorom vyrastal. Pamätnú izbu v dome zriadili v roku 1957 a pamätná tabuľa na priečelí bola odhalená už v roku 1885. Obec uvádza aj Ságelskú studničku s kaplnkou svätého Jána Nepomuckého, ktorú spája s Hollého vychádzkami a jeho tvorbou. Návštevu pamätného domu je vhodné vopred dohodnúť s obcou.

Sakrálne stavby dokumentujú odlišný stavebný vývoj oboch častí. V Borskom Mikuláši stojí kostol svätého Mikuláša; dnešná barokovo-klasicistická stavba pochádza z roku 1753. V Borskom Petri je kostol svätých Petra a Pavla, ktorého pôvod sa spája s gotickým obdobím. V rokoch 1676 až 1680 prešiel výraznou barokovou prestavbou. Jeho areál si zachoval opevňovací múr so strieľňami. Na vrchu Mária Magdaléna stojí kaplnka, ktorú dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor.

  • Rodný dom Jána Hollého: pamätná izba a tabuľa pripomínajú život a pôvod básnika.
  • Kostol svätého Mikuláša: barokovo-klasicistická stavba v časti Borský Mikuláš.
  • Kostol svätých Petra a Pavla: staršia stavba v Borskom Petri s opevneným areálom.
  • Kaplnka svätej Márie Magdalény: sakrálna stavba na rovnomennom vrchu v Lakšárskych kopcoch.

Ľudová architektúra a obecné symboly

V obci sa zachoval aj menší vidiecky dom z 19. storočia, postavený z dusanej hliny a krytý slamou. Jeho jednoduchý vstup zvýrazňuje žurd – kryté priečelie pred vchodom. Ide o príklad tradičného stavebného riešenia, ktoré dopĺňa obraz staršieho vidieckeho života na Záhorí.

Erb obce zobrazuje červenú líšku bežiacu pred zelenou borovicou, medzi vysokými trávami. Motív líšky pod borovicou sa podľa obecnej histórie používa ako symbol od roku 1597. Borovica zároveň odkazuje na charakter okolitej piesočnatej krajiny.

Čo si overiť pred návštevou

Pamiatky možno spoznávať v oboch častiach obce a obec zverejnila aj audio sprievodcu venovaného miestnym zaujímavostiam. Pri návšteve rodného domu Jána Hollého si vopred overte aktuálnu možnosť prehliadky. Rovnako je vhodné preveriť si cestovné poriadky a prístup k jednotlivým miestam; informácie o službách či prevádzkových hodinách sa môžu meniť.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *