Biely Kostol
Biely Kostol je samostatná obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji, situovaná západne od krajského mesta. Jej dejiny sú úzko späté s Trnavou a pôsobením jezuitov, po ktorých tu zostal barokový letný kaštieľ. Prírodné prostredie obce a jej bezprostredného okolia dotvára riečka Parná a neďaleké Trnavské rybníky.
Poloha na Trnavskej pahorkatine
Obec leží v centrálnej časti Trnavskej pahorkatiny. Jej kataster má rozlohu približne 2,41 km² a susedí iba s dvoma samosprávami: zo severu, východu a juhu ho obklopuje územie Trnavy, na západe nadväzuje na Ružindol. Táto poloha vysvetľuje tesné priestorové aj historické prepojenie Bieleho Kostola s krajským mestom.
Reliéf je nížinný, bez výrazných výškových rozdielov. Podložie priľahlého územia tvoria mladotreťohorné uloženiny prekryté sprašou. V krajine sa stretáva zastavané územie so záhradami, obrábanými poľami a porastmi pri vodnom toku. Nejde teda o podhorskú obec, ale o sídlo v poľnohospodárskej krajine západného Slovenska.
- Kraj a okres: Trnavský kraj, okres Trnava.
- Rozloha katastra: približne 2,41 km².
- Uvádzaná nadmorská výška obce: 153 m n. m.
- Susedné samosprávy: Trnava a Ružindol.
Praveké osídlenie a stredoveké pomenovanie
Osídlenie dnešného územia obce je podstatne staršie než jej zachované písomné dejiny. Obecné historické podklady uvádzajú neolitické sídlisko volútovej kultúry aj nálezy z ďalších pravekých období. Tieto doklady však nemožno zamieňať s nepretržitým trvaním dnešnej obce: vypovedajú o využívaní tunajšieho priestoru v rozličných etapách minulosti.
Pri najstarších písomných správach treba rozlišovať dva údaje. Rok 1244 obec spája s listinou Bela IV., ktorou trnavskí hostia získali zem nazývanú Parná. Stotožnenie tejto zeme s územím neskoršieho Bieleho Kostola sa však v obecnom rozvojovom dokumente uvádza ako predpoklad. Názov Alba Ecclesia, teda Biely Kostol, je doložený v súpisoch pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337.
Latinské pomenovanie súvisí s kostolom, ktorý dal sídlu meno. Matej Bel vysvetľoval slovenský názov bielou farbou niekdajšieho chrámu. V dejinách sa objavovali aj maďarské a nemecké podoby názvu, čo zodpovedá viacjazyčnému prostrediu historického Trnavska.
Majetkové zmeny a pôsobenie jezuitov
V stredoveku a ranom novoveku sa pri vlastníctve Bieleho Kostola vystriedali viacerí držitelia. Obecné dejiny spomínajú zemanov z Lefantoviec, trnavské klarisky či rod Esterháziovcov. Práve od Esterháziovcov sa majetok dostal k jezuitom, ktorí zásadne ovplyvnili jeho ďalšie využitie.
Po založení Trnavskej univerzity v roku 1635 slúžil Biely Kostol aj ako zázemie jezuitského prostredia. Spájal hospodársku funkciu majera s oddychovým využitím rezidencie. Historický obraz obce preto netvorili iba obytné domy a sakrálne stavby, ale aj hospodárske budovy a záhrada patriace k tunajšiemu majetku.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 prešiel majetok pod správu Uhorskej kráľovskej komory. Následne ho získali Brunšvikovci spojení s Dolnou Krupou. Táto zmena ukončila obdobie priamej jezuitskej správy, nie však hospodársky význam tunajšieho areálu.
Letný kaštieľ a jeho architektúra
Letný kaštieľ je evidovanou národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho baroková podoba sa viaže na rok 1719. Keďže obecné historické podklady uvádzajú staršiu rezidenciu aj prestavbu, tento rok nemožno bez výhrady chápať ako začiatok celej stavebnej histórie objektu.
Kaštieľ má dve nadzemné podlažia a štyri krídla uzatvárajúce vnútorné nádvorie. Do dvora smeruje arkádová chodba, z ktorej sú prístupné jednotlivé miestnosti. Vonkajšie fasády členia vysoké pilastre a na osi vstupného krídla sa nachádza kamenný portál. Súčasťou severného krídla je kaplnka, ktorej polygonálny uzáver vystupuje z obrysu fasády.
Stavba tak spája reprezentačné, náboženské a hospodárske funkcie niekdajšieho jezuitského sídla. Jej architektonický význam nemožno zamieňať s turistickou prevádzkou: pri plánovaní návštevy netreba automaticky počítať so sprístupneným nádvorím, interiérmi ani pravidelnými prehliadkami.
Kostol Krista Kráľa a drobné pamätihodnosti
Dnešný rímskokatolícky chrám je zasvätený Kristovi Kráľovi. Jeho dejiny treba odlišovať od staršieho Kostola svätého Martina aj od Kaplnky svätej Rozálie. Farský historický príspevok opisuje výstavbu dnešného chrámu na mieste kaplnky a zapojenie miestnych obyvateľov do získavania prostriedkov na nový kostol.
Pripomína tiež pomoc saleziánov z trnavskej Kopánky a podnet kňaza Jána Hlúbika. S predchádzajúcou kaplnkou spája drevené sochy svätej Rozálie, svätého Šebastiána a svätého Róchusa. Sakrálna história obce je preto zložitejšia, než by naznačovalo jednoduché spojenie jej názvu s dnešným kostolom.
Územnoplánovacia dokumentácia zaznamenáva aj menšie objekty miestnej historickej pamäti:
- Pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne na cintoríne.
- Sochu svätého Jána na Poľovníckej ulici, uvedenú bez datovania.
- Kríž z roku 1906 pred bývalým družstvom.
Parná a prírodné prostredie v susedstve
Vodným prvkom spätým s obcou je Parná. V jej okolí sa hlavné koryto dopĺňa bočnými ramenami; vodný systém súvisí aj s napájaním Trnavských rybníkov. Riečka a priľahlé porasty vytvárajú odlišné prostredie od okolitých obrábaných plôch.
Trnavské rybníky ležia v susedstve Bieleho Kostola, nie sú však súčasťou jeho katastra. Štátna ochrana prírody pri tejto lokalite uvádza katastrálne územia Trnavy a Hrnčiaroviec. Vyzdvihuje podmienky na hniezdenie hrdzavky potápavej, kane močiarnej a bučiačika močiarneho. Pre návštevníka Bieleho Kostola predstavujú blízku prírodnú lokalitu, ktorú treba vnímať predovšetkým ako prostredie vodného a močiarneho vtáctva.
Samostatná obec pri krajskom meste
Dôležitým medzníkom novších dejín bol 1. január 1974, keď Biely Kostol administratívne pripojili k Trnave. Od roku 1993 je opäť samostatnou obcou. Tesná väzba na mesto teda neznamená, že je dnes jeho mestskou časťou.
S Trnavou obec spája aj regionálna autobusová doprava. Pri konkrétnej ceste je vhodné overiť aktuálny cestovný poriadok a zastávku, keďže obec v minulosti oznamovala zmeny trasovania spojov. Pri návšteve pamiatok treba osobitne preveriť možnosť vstupu do kaštieľa a pri kostole rešpektovať jeho bohoslužobné využitie.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.