Milada
Jaskyňa Milada leží na Silickej planine v Slovenskom krase, približne kilometer juhovýchodne od obce Silická Brezová v okrese Rožňava. Je významná ako aktívna vodná jaskyňa, súčasť podzemného krasového systému a zimovisko viacerých druhov netopierov; vyhlásená je za národnú prírodnú pamiatku.
Poloha a základné údaje
Jaskyňa sa nachádza v katastrálnom území Silickej Brezovej. Jej vchod leží v nadmorskej výške približne 420 metrov. Geomorfologicky patrí do Slovenského krasu, konkrétne na Silickú planinu, a geologicky do prostredia strednotriasových wettersteinských vápencov. Jej podzemné priestory vytvorila voda pôsobiaca v krasovom masíve; odborný opis ju charakterizuje ako fluviokrasovo-korózno-rútivú jaskyňu.
Podľa novších údajov má jaskyňa dĺžku 1 309 metrov a hĺbku 54 metrov. Jej priestory nie sú bežným turistickým cieľom: vstup do jaskýň je podľa pravidiel ochrany prírody obmedzený a vstup do Milady je zabezpečený uzávermi. Návštevu preto nemožno plánovať ako prehliadku sprístupnenej jaskyne.
Objavenie a prieskum
Ján Majko so spolupracovníkmi objavil jaskyňu v roku 1946 po prekopaní zaneseného ponoru vo Fazulovom údolí. Pôvodný prístup viedol cez približne 19 metrov hlbokú priepasť k podzemnému riečisku. Neskôr bola vyrazená vstupná štôlňa, ktorá slúži ako hlavný vstup do jaskynných priestorov, no jej vybudovanie neznamená, že je jaskyňa otvorená verejnosti.
Prieskum pokračoval aj za vodnými sifónmi. V roku 1960 prenikol J. Jirásek cez sifón do zadnej časti a objavil tam ďalšie priestory. Jaskyňa pozostáva z riečnej chodby a viacerých rútivých siení a dómov. V jednom z dómov sa priestor dvíha až 65 metrov nad aktívne riečisko. Systém sa končí prietokovým jazerom a ďalším sifónom, ktorý oddeľuje preskúmanú časť od dosiaľ neprístupných priestorov.
Podzemný tok a krasový systém
Milada je ponornou časťou brezovsko-kečovského podzemného hydrologického systému. Voda, ktorá preteká jaskyňou, po neznámom úseku pokračuje smerom k priepasti Bezodná ľadnica a ďalej ku Kečovským vyvieračkám. Podzemné prepojenia potvrdili stopovacie skúšky. Nie všetky časti toku sú však preskúmané: sifón na konci známej jaskyne sa dosiaľ nepodarilo prekonať.
Výskum ukazuje, že podzemný systém presahuje hranice jednej jaskyne a závisí od vody v širšom krasovom území. Ochrana Milady preto zahŕňa aj povrch nad podzemnými priestormi. V roku 2021 bolo vyhlásené jej ochranné pásmo s rozlohou 252,6211 hektára; jeho účelom je chrániť jaskynný ekosystém pred činnosťami, ktoré by mohli zmeniť vodný režim alebo znečistiť podzemné vody.
Sintrová výzdoba
Nad aktívnym riečiskom sa nachádzajú suchšie a vyššie položené časti s bohatou sintrovou výzdobou. Vyskytujú sa tu stalaktity, stalagmity, sintrové náteky a kôry aj menej bežné excentrické formy. Medzi opisované útvary patria pagodovité stalagmity v Dóme Vysokých Tatier a niekoľkometrové sintrové záclony pri prvom sifóne. Tieto útvary sú citlivou súčasťou jaskynného prostredia a ich poškodenie či dotýkanie môže narušiť ich prirodzený stav.
Netopiere a ďalší obyvatelia
Milada patrí medzi významné zimoviská netopierov. Ich výskum sa tu uskutočňuje od roku 1968 a zaznamenaných bolo 14 druhov. Medzi najvýraznejšie patria podkovár malý, podkovár veľký a netopier obyčajný; nepravidelne sa tu vyskytuje aj vzácny podkovár južný. Staršie odborné údaje uvádzajú, že v jaskyni zimuje približne 200 jedincov.
Jaskynné prostredie obývajú aj bezstavovce prispôsobené životu v podzemí. Odborný výskum zaznamenal 65 druhov suchozemskej bezstavovcovej fauny. Práve spojenie aktívneho vodného toku, sintrovej výzdoby a živočíšnych spoločenstiev vysvetľuje, prečo je dôležité obmedziť rušenie jaskyne, najmä počas zimovania netopierov.
Ochrana a možnosti návštevy
Milada je chránená ako národná prírodná pamiatka. Ochranné pravidlá sa vzťahujú na poškodzovanie výzdoby, rušenie živočíchov, znečisťovanie podzemia aj neoprávnený vstup. Správa slovenských jaskýň v záchrannom programe uvádza potrebu zabezpečenia vstupu a priebežného monitorovania lokality. Nejde teda o jaskyňu s pravidelnými prehliadkami, pokladňou ani turistickou trasou vo vnútri.
Miladu možno spoznávať najmä prostredníctvom odborných informácií o Silickej planine a Slovenskom krase. Samotný vchod nie je pozvánkou na vstup: bez príslušného povolenia do jaskyne nevstupujte a nemanipulujte s uzávermi. V okolí sa riaďte pravidlami ochrany prírody a rešpektujte citlivosť krasovej krajiny i podzemných vôd.
- Poloha: Silická planina, približne 1 km juhovýchodne od Silickej Brezovej.
- Dĺžka a hĺbka: 1 309 m a 54 m podľa novšieho odborného dokumentu.
- Typ: aktívna fluviokrasová jaskyňa s podzemným vodným tokom.
- Ochrana: národná prírodná pamiatka; ochranné pásmo bolo vyhlásené v roku 2021.
- Prístup: nejde o verejnosti sprístupnenú jaskyňu s pravidelnými prehliadkami.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.