Drevenica
Drevenica je vodný tok v Nitrianskom kraji, ktorý odvádza vodu z juhovýchodnej časti pohoria Tribeč do rieky Žitava. Pramení na južnom svahu Veľkého Tribeča a na svojej ceste spája lesnaté svahy s obcami a poľnohospodárskou krajinou v okolí Zlatých Moraviec. Jej tok je významný aj ako os Kostolianskej kotliny a súčasť miestneho systému povodňových vôd.
Poloha, prameň a základné údaje
Pramenná oblasť Drevenice leží v pohorí Tribeč, na južnom svahu masívu Veľkého Tribeča, ktorý dosahuje 829 metrov nad morom. Horný tok najprv preteká lesom, približne po 2,5 kilometra z neho vychádza do otvorenejšej krajiny a pokračuje smerom na juhovýchod. Správa Ministerstva životného prostredia SR uvádza pre tok dĺžku 22,66 kilometra a plochu povodia 120,394 km².
Drevenica je pravostranným prítokom Žitavy. Jej povodie patrí do riečneho systému Nitry a následne Dunaja. V pramennej časti má tok horské zázemie Tribeča, kým nižšie prechádza pahorkatinnou krajinou, kde sa striedajú zastavané úseky s poľami.
Tok od Tribeča cez obce
Od prameňa tečie Drevenica najprv prevažne na juh. Po opustení lesa sa stáča na juhovýchod a vstupuje do priestoru Kostolianskej kotliny. Cez obec Kostoľany pod Tribečom pokračuje do Ladíc a Neveríc. Pri južnom okraji Neveríc do nej sprava ústi Jelenský potok, ktorý priteká od Jelenca. Za sútokom Drevenica prechádza popod most na ceste I. triedy č. 65 a smeruje k Beladiciam.
Pri južnom okraji Beladíc prijíma sprava Bocegaj, prítok prichádzajúci zo severozápadu od obcí Žirany a Kolíňany. Za Beladicami sa tok obracia na juh a pokračuje poľnohospodárskou krajinou medzi obcami Veľké Chyndice a Nová Ves nad Žitavou. Pred cestou č. 511 sa sprava vlieva do Žitavy.
- Horný tok: lesné svahy Tribeča a okolie Kostoľan pod Tribečom.
- Stredný tok: Ladice a Neverice; pri Nevericiach sa pripája Jelenský potok.
- Dolný tok: Beladice a polia medzi Veľkými Chyndicami a Novou Vsou nad Žitavou; pri Beladiciach sa pripája Bocegaj.
Kostolianska kotlina a krajinné pomery
V hornej časti povodia Drevenica preteká Kostolianskou kotlinou, ktorá je geomorfologickou zníženinou podcelku Jelenec v pohorí Tribeč. Kotlinu zo severu ohraničuje Zlatnianske predhorie, na juhovýchode nadväzuje na Žitavskú pahorkatinu. Jej strednú časť utvárajú riečne a svahové sedimenty, kým okraje kotliny lemujú výraznejšie vyvýšeniny. Potok tak odvodňuje prirodzený prechod medzi členitejším reliéfom Tribeča a nižšou pahorkatinou.
V úsekoch pri obciach tok prechádza zastavaným územím a križuje miestne komunikácie. Mimo obcí pokračuje medzi poľami. Charakter koryta sa preto mení podľa okolitej zástavby a využitia krajiny; jednotlivé úseky nemožno bez ďalších údajov označiť za rovnako prirodzené alebo rovnako upravené.
Prítoky a povodie Žitavy
Najvýznamnejšími pomenovanými prítokmi Drevenice, ktoré uvádza štátna dokumentácia, sú Jelenský potok a Bocegaj. Jelenský potok sa pripája pri Nevericiach, Bocegaj pri južnom okraji Beladíc. Oba pritekajú sprava, no ich povodia ležia v odlišných častiach územia: Jelenský potok odvodňuje okolie Jelenca a Bocegaj oblasť severozápadne od Beladíc.
Žitava odvádza vodu z Drevenice ďalej na juh. Sútok je situovaný v otvorenej poľnohospodárskej krajine južne od zastavaného územia Beladíc, medzi Veľkými Chyndicami a Novou Vsou nad Žitavou. Drevenica je teda prítokom väčšieho regionálneho toku, nie samostatnou riekou ústiacou priamo do Nitry.
Voda, povodne a ochrana územia
Drevenica je zahrnutá v štátnych dokumentoch o povodňovom riziku. Plán manažmentu povodňového rizika identifikuje možné vybreženie a ohrozené územia v katastrálnych územiach Kostoľan pod Tribečom, Ladíc, Neveríc a Beladíc. Ide o modelované scenáre povodňových prietokov, nie o tvrdenie, že k zaplaveniu dôjde pri každom zvýšení hladiny. Pri pohybe v blízkosti koryta treba počítať s tým, že jeho vodný stav a bezpečnosť brehov sa môžu meniť podľa počasia.
Vtáčie chránené územie Tribeč zahŕňa aj katastrálne územia Kostoľan pod Tribečom a Ladíc. To však samo osebe neznamená, že celé koryto Drevenice alebo všetky jeho úseky majú osobitný stupeň ochrany. Pre konkrétne pravidlá ochrany treba rozlišovať medzi hranicou chráneného územia a samotným tokom.
Pôvod názvu a poznanie toku
Odborná publikácia o názvoch vodstva povodia Nitry spája meno Drevenica so slovom „drevo“ a uvádza ho ako názov toku. Takéto vysvetlenie je jazykovednou interpretáciou názvu; nepredstavuje doloženú historickú udalosť ani isté vysvetlenie, prečo bol názov pôvodne zvolený.
Drevenicu možno najlepšie pochopiť ako vodnú os krajiny od pramennej oblasti Tribeča cez Kostoliansku kotlinu až po Žitavskú pahorkatinu. Verejne overené podklady opisujú najmä jej priebeh, povodie, prítoky a povodňové riziko. Konkrétne turistické trasy vedené pozdĺž celého toku ani osobitné návštevnícke služby pri koryte sa v použitých zdrojoch nepotvrdili.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.