Čerešňový potok
Čerešňový potok je pravostranným prítokom Žitavy v povodí Nitry. Pramení na juhovýchodných svahoch Tribeča a tečie na juhovýchod až juh cez územie okresov Zlaté Moravce a Nitra. Jeho dolný tok ovplyvňuje vodná nádrž Slepčany; s tokom sa spájajú aj obce Velčice, Sľažany a Choča.
Poloha, prameň a ústie
Odborná hydronymická publikácia uvádza dĺžku potoka 24,1 kilometra a plochu povodia 60 km². Pramenná oblasť leží v pohorí Tribeč, približne v nadmorskej výške 640 metrov. Potok odtiaľ klesá na juhovýchod a juh; do Žitavy sa vlieva južne od Slepčian, približne vo výške 153 metrov nad morom. V rámci riečnej siete patrí do povodia Žitavy, ktorá je prítokom Nitry.
Štandardizovaný názov Čerešňový potok označuje tok v katastrálnych územiach viacerých obcí v okresoch Zlaté Moravce a Nitra. Pri orientácii v mapách sa preto oplatí sledovať celý priebeh toku, nielen jeho názov pri jednej obci. Rôzne internetové mapové záznamy môžu zahŕňať aj menšie prítoky alebo úseky označené inak; čísla dĺžky z takýchto záznamov sa nemusia zhodovať s údajom v odbornej hydronymickej publikácii.
Tok cez Tribeč a Žitavskú pahorkatinu
V hornej časti odvádza vodu z juhovýchodných svahov Tribeča. Pri Velčiciach preteká obcou, ktorej zástavba sa rozvinula pozdĺž údolia potoka. Obec uvádza, že v jej strede sa do Čerešňového potoka vlieva Trnava. Na juh od horského zázemia pokračuje tok pahorkatinnou krajinou Žitavskej pahorkatiny, cez územie Sľažian a Choče smerom k Slepčanom a Žitave.
Sľažany ležia v Podunajskej pahorkatine, v podcelku Žitavská pahorkatina. Miestny rozvojový dokument uvádza, že Čerešňový potok v intraviláne obce priberá Sľažiansky potok zľava a že Topoľový potok sa doň vlieva južne od zastavaného územia. Tieto sútokia ukazujú, ako sa hlavný tok rozrastá po opustení hornej pramennej oblasti.
- V hornej časti preteká Čerešňový potok cez Velčice.
- Na území Sľažian sa spája so Sľažianskym potokom a nižšie aj s Topoľovým potokom.
- Pokračuje cez územie Choče k vodnej nádrži Slepčany a následne k Žitave.
Prítoky a režim odtoku
Medzi doložené prítoky patria Trnava pri Velčiciach, Sľažiansky potok v Sľažanoch a Topoľový potok južne od obce. Miestny plánovací dokument zaraďuje vodné toky v okolí Sľažian do vrchovinno-nížinnej oblasti a opisuje pre ne dažďovo-snehový režim odtoku. Voda tak pochádza najmä zo zrážok a topiaceho sa snehu; podľa dokumentu býva v tejto oblasti vodnosť vyššia vo februári až apríli a nižšia v septembri. Ide o charakteristiku územia, nie o aktuálne merania prietoku priamo na potoku.
Pre návštevníka je dôležité, že vodnosť menšieho toku sa môže meniť podľa počasia a ročného obdobia. V dostupných podkladoch sa nepodarilo overiť aktuálne prietokové hodnoty ani súvislý rad hydrologických meraní pre Čerešňový potok.
Vodné nádrže a historické využitie
Tok je na viacerých miestach ovplyvnený vodnými dielami. V katastri Velčíc obec eviduje vodnú nádrž zaradenú do IV. kategórie vodných diel. V dolnej časti toku leží vodná nádrž Slepčany, vybudovaná v roku 1986 podľa obecného plánovacieho dokumentu. Potok do nej privádza vodu; nádrž sa nachádza pred ústím do Žitavy.
Dokument obce Slepčany zaznamenáva aj historický kanál medzi Čerešňovým potokom a Žitavou, ktorý slúžil na pohon vodných mlynov. V čase vyhotovenia dokumentu bol kanál bez prítoku a jeho koryto označené za vyschnuté. Tento údaj opisuje vtedajší stav, nie nevyhnutne dnešnú situáciu.
Meno toku a historické názvy
Čerešňový potok má v starších písomných a kartografických prameňoch zaznamenané viaceré podoby názvu. Odborná hydronymická publikácia uvádza historické zápisy z rokov 1234 a 1355 a neskoršie miestne varianty, medzi nimi Choča, Chočka, Chočianka a Chočský potok. Nejde o pomenovania ďalších samostatných tokov, ale o historické alebo variantné označenia súvisiace s týmto vodným tokom. Súčasný štandardizovaný názov je Čerešňový potok.
Prírodné prostredie a ochrana
Potok prepája horské pramenné zázemie Tribeča s poľnohospodárskou krajinou Žitavskej pahorkatiny. V hornej časti jeho okolie nadväzuje na územie obce Velčice, ktorej chotár podľa obecnej stránky z väčšej časti zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Z dostupných údajov však nemožno vyvodzovať, že celé koryto Čerešňového potoka alebo všetky jeho úseky ležia v chránenom území. Pre samotný tok sa nepodarilo spoľahlivo potvrdiť konkrétny zoznam chránených druhov ani aktuálne hodnotenie ekologického stavu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.