Javorie
Javorie je sopečné pohorie Slovenského stredohoria, ktoré sa rozprestiera južne od Zvolena a Detvy v Banskobystrickom kraji. Jeho krajinu tvoria zalesnené chrbty, doliny, lúky a roztrúsené laznícke osídlenie; geologicky predstavuje pozostatok zložitého neogénneho stratovulkánu. Najvyšší rovnomenný vrch dosahuje približne 1 044 metrov a s časťou pohoria súvisia obmedzenia vstupu do vojenského obvodu Lešť.
Poloha a tri geomorfologické podcelky
Javorie patrí v rámci Vnútorných Západných Karpát do oblasti Slovenské stredohorie. Na severe nadväzuje na priestor Zvolenskej kotliny, západnú stranu sprevádza Pliešovská kotlina. Nejde o jeden súvislý ostrý hrebeň: vedľa vyšších horských chrbtov zahŕňa aj členité vrchoviny a zníženiny.
Geomorfologické členenie rozlišuje tri podcelky:
- Lomnianska vrchovina zaberá západnú časť pohoria. Jej najvyšším bodom je Lomné s výškou približne 908 metrov; charakteristické sú aj úzke, miestami kaňonovité doliny.
- Podlysecká brázda predstavuje zníženú časť reliéfu, ktorej vývoj súvisí s tektonickými poruchami a odnosom menej odolných sopečných hornín.
- Javorianska hornatina leží v juhovýchodnej časti pohoria. Má mohutnejší, miestami plošinatejší reliéf, ktorý na okrajoch spestrujú skalné útvary.
Pozostatok stratovulkánu z neogénu
Geologický vývoj Javoria prebiehal počas bádenu až sarmatu, teda v miocéne, ktorý je súčasťou neogénu. Označenie stratovulkán vyjadruje stavbu vznikajúcu opakovanou sopečnou činnosťou: lávové prúdy sa striedali s materiálom vyvrhnutým pri erupciách a s jeho neskôr premiestnenými úlomkami. Významnú časť pohoria preto budujú andezity a rozličné vulkanoklastické horniny.
Geológovia rozlišujú centrálnu, prechodnú a periférnu vulkanickú zónu. Centrálna zóna zahŕňa veľkú časť kotlovitej zníženiny v širšom okolí obce Vígľašská Huta-Kalinka. Vystupujú tu aj horninové telesá, ktoré vznikli utuhnutím magmy pod povrchom. Prechodnú zónu, čiže stratovulkanický plášť, tvoria lávové prúdy striedajúce sa s pyroklastikami a ďalšími úlomkovitými horninami.
Produkty niekdajšieho vulkánu presahujú dnešné geomorfologické hranice Javoria. Jeho periférne vulkanické horniny zasahujú aj do Krupinskej planiny. Geologický rozsah stratovulkánu preto nemožno zamieňať s rozlohou dnešného pohoria.
Najvyšší vrch a vojenský obvod Lešť
Najvyšším bodom pohoria je vrch Javorie. Centrum výcviku Lešť uvádza jeho nadmorskú výšku 1 043,7 metra; zaokrúhlene sa používa hodnota 1 044 metrov. Medzi ďalšie výrazné vrchy patria Priečne, Homôlka a v západnej časti Lomné.
Pri plánovaní výletu je rozhodujúca prítomnosť vojenského obvodu Lešť. Nejde o bežné rekreačné územie: Centrum výcviku Lešť slúži úlohám obrany a bezpečnosti štátu a špeciálnej príprave ozbrojených a bezpečnostných zložiek. Jeho oficiálna stránka zverejňuje postup podávania žiadostí o povolenie vstupu.
Vrchol Javorie preto nemožno bez preverenia prístupu odporúčať ako voľne dostupný turistický cieľ. Pred cestou do územia súvisiaceho s vojenským obvodom treba overiť aktuálne podmienky u príslušného správcu. Samotná existencia lesnej cesty alebo zakreslenie chodníka v mape nie je potvrdením povoleného vstupu.
Pramene a rozvodie Hrona a Ipľa
Javorie je aj pramennou oblasťou vodných tokov. Pramení tu Krupinica, ktorá odvádza vodu do Ipľa. Na západnej strane pohoria je významná Neresnica, ústiaca do Slatiny, a teda patriaca do povodia Hrona. Hĺbková erózia Neresnice vytvorila v západnej časti Javoria výraznú dolinu.
V susednej Pliešovskej kotline prechádza medzi povodiami Hrona a Ipľa kotlinové rozvodie. Vodstvo tak pomáha vysvetliť nielen smer odtoku, ale aj členenie krajiny: vedľa seba sa nachádzajú pramenné zníženiny, otvorenejšie údolia a hlboko zarezané doliny.
Lesy, lúky a pralesový zvyšok Zálužná
Prírodné prostredie Javoria nie je jednotvárne. V severnej časti sa lesy strmých dolín striedajú s lúčnymi plochami a roztrúseným osídlením. Regionálny územný systém ekologickej stability vyčleňuje biocentrum Severné Javorie aj ekologické prepojenia smerom k Zaježovej a Korčínu.
Konkrétnou dokladovanou lesnou lokalitou je Zálužná nad vodnou nádržou Môťová. Na jej severovýchodných svahoch sa zachoval pralesový zvyšok lipovo-javorových sutinových lesov, ktorý na menej kamenitých miestach prechádza do bučín. Okrem buka tu rastú lipy, javor horský, javor mliečny, hrab a dub zimný.
Databáza pralesov upozorňuje, že cez samotný porast nevedie chodník ani cesta. Do jeho blízkosti sa možno dostať cestou pri Môťovskej priehrade alebo zeleno značeným turistickým chodníkom zo zvolenského sídliska Sekier. Ide o prístup do okolia lokality, nie o náučnú trasu vedenú pralesovým zvyškom.
Laznícka krajina a stopy využívania surovín
Významnou súčasťou Javoria sú lazy, lúky, pasienky a ovocné sady pri lesných porastoch. Na pliešovskej strane s pohorím súvisia napríklad Zaježová a Podjavorie. Táto mozaika pripomína, že Javorie nie je iba lesným územím, ale aj dlhodobo obývanou a hospodársky využívanou krajinou.
Odlišnú historickú vrstvu predstavuje Vígľašská Huta-Kalinka na severných svahoch pohoria. Názov Vígľašskej Huty súvisí so sklárskymi hutami; obec uvádza prvú z nich už v roku 1654 ako súčasť Vígľašského panstva. Pod Lyscom sa nachádzajú ložiská síry a mangánu a miestna banícka história je spojená aj s minerálom haueritom. Tieto súvislosti dopĺňajú obraz sopečného pohoria o využívanie jeho nerastných surovín.
Konkrétne skalné lokality
Sopečnú stavbu Javoria možno rozpoznať aj na jednotlivých skalných útvaroch. Obecné a územnoplánovacie podklady dokumentujú najmä tieto miesta:
- Korčín a Kráľov stôl: na hrebeni Korčína pri Vígľašskej Hute-Kalinke sa nachádzajú skalné útvary, z ktorých obec osobitne uvádza Kráľov stôl.
- Priečne: v okolí vrcholovej oblasti sú opísané andezitové skalné steny, komíny, veže a bašty. Na horninách sa prejavuje vrstevnatá a doskovitá odlučnosť.
- Malé Javorie: západný svah obsahuje skalné útvary lávových prúdov s blokovou a vrstevnatou odlučnosťou andezitov, zasadené do lesného prostredia.
Ide o geologicky doložené lokality, nie o potvrdenie jednotnej turistickej trasy. Najmä pri vyšších častiach pohoria treba oddelene preverovať priebeh prístupu a jeho vzťah k vojenskému obvodu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.