Chočské vrchy
Chočské vrchy sú pohorie Vnútorných Západných Karpát na rozhraní Liptova a Oravy v Žilinskom kraji, zasahujúce do okresov Dolný Kubín, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Charakterizujú ich vápencové a dolomitové masívy, hlboké tiesňavové doliny a krasové javy. Najvyšším vrchom je Veľký Choč s výškou 1 611 m n. m., k významným prírodným lokalitám patria aj Prosiecka a Kvačianska dolina.
Poloha a členenie pohoria
V geomorfologickom členení Slovenska patria Chočské vrchy do Fatransko-tatranskej oblasti. Rozprestierajú sa východne od Dolného Kubína a severne od Liptovskej kotliny. Na severnej strane ich od Skorušinských vrchov oddeľuje Podtatranská brázda, pri Hutách a Kvačanoch sa približujú k západnému okraju Tatier.
Pohorie netvorí jediný súvislý hlavný hrebeň. Je rozdelené na samostatné horské masívy, medzi ktoré sa zarezávajú doliny vodných tokov. Pri jeho spoznávaní preto majú väčší význam výstupy na konkrétne vrcholy a prechody dolinami než predstava jednej priebežnej hrebeňovej túry.
- Choč je západný podcelok s najvyšším masívom pohoria a jeho bočnými rázsochami.
- Sielnické vrchy tvoria strednú časť pohoria, rozčlenenú dolinami a oddelenými horskými skupinami.
- Prosečné predstavuje východnú časť, ku ktorej poznávaniu patria najmä masív Prosečného a priľahlé tiesňavové doliny.
Vápence, dolomity a príkrovová stavba
Geologickým základom Chočských vrchov sú predovšetkým druhohorné usadené horniny. Významnú úlohu majú vápence a dolomity, ktoré vytvárajú skalné steny, bralá a strmé svahy. V stavbe pohoria sa uplatňujú krížňanský a chočský príkrov, v súčasnej geologickej terminológii označované aj ako fatrikum a hronikum.
Príkrov je rozsiahle horninové teleso presunuté pri horotvorných pohyboch na iné horniny. Chočský príkrov leží nad krížňanským a jeho vnútorná stavba môže zahŕňať viacero nad sebou uložených tektonických šupín. Samotný masív Veľkého Choča je výrazným zvyškom tohto príkrovu, ktorý po dlhodobom rozrušovaní hornín zostal oddelený od ďalších výskytov.
Výslednú podobu krajiny dotvárala erózia a rozpúšťanie karbonátových hornín vodou. Kras sa tu neprejavuje iba podzemnými priestormi, ale aj ponormi, vyvieračkami a úsekmi dolín, v ktorých voda za bežných podmienok netečie po povrchu.
Veľký Choč a jeho horské prostredie
Veľký Choč má podobu nepravidelnej pyramídy s početnými skalnými partiami. Jeho masív vystupuje nad okolité kotliny a poskytuje rozsiahly kruhový rozhľad. Za dobrej viditeľnosti možno rozlišovať Tatry s Roháčmi, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Malú Fatru, ako aj Babiu horu a Pilsko.
Lesné svahy vo vyšších polohách prechádzajú do skalnatého vrcholového prostredia s kosodrevinou a travinno-bylinnou vegetáciou. Práve v najvyšších častiach Veľkého Choča sa nachádzajú jediné súvislejšie porasty kosodreviny v pohorí. Prírodná hodnota masívu však nespočíva iba vo vrchole: zahŕňa aj zachované lesné spoločenstvá a skalné biotopy na jeho svahoch.
Výstup na Veľký Choč je horskou túrou. Mestský turistický portál Ružomberka ho zaraďuje medzi celodenné výstupy, pri ktorých treba počítať s dostatočnou časovou rezervou a skúsenosťami s pohybom v horách.
Prosiecka a Kvačianska dolina
Prosiecka dolina ukazuje prepojenie povrchového reliéfu s podzemným obehom vody. Prosiečanka sa v krasovom prostredí stráca a v značnej časti doliny tečie pod zemou. Na povrch vystupuje pri dolnej časti tiesňavy v oblasti Vrát. Za silných dažďov alebo pri topení snehu sa vodné pomery menia a voda môže zaplniť aj inokedy suché úseky.
Kvačianska dolina je hlboko zarezaná dolina so skalnými stenami a lesnými svahmi. Turistická cesta obchádza nepriechodnú tiesňavovú časť vo svahu nad tokom. Obe doliny sú národnými prírodnými rezerváciami a spája ich náučný chodník Prosieckou a Kvačianskou dolinou.
- Vráta sú skalným zúžením pri dolnom konci Prosieckej doliny, kde možno pozorovať aj návrat krasovej vody na povrch.
- Červené piesky sú vodopádovou lokalitou pri hornej časti Prosieckej doliny.
- Oblazy v Kvačianskej doline sú miestom zachovaných vodných mlynov, ktoré dopĺňajú prírodný charakter doliny o technické dedičstvo.
Lesy, skalná flóra a živočíchy
V masíve Choča sa zachovali kvetnaté bučiny, vo vyšších polohách pôvodné smrečiny a nad nimi porasty kosodreviny. Rozmanitosť prostredia zvyšujú vápencové skalné štrbiny, sutiny, horské lúky a pasienky. Rastlinstvo zahŕňa horské aj vysokohorské druhy a významné zastúpenie majú vstavačovité rastliny.
Medzi doložené vzácne druhy patria klinček lesklý, poniklec slovenský a črievičník papučkový. Klinček lesklý a poniklec slovenský patria k západokarpatským endemitom. Územie je zároveň prostredím veľkých šeliem – medveďa hnedého, rysa ostrovida a vlka dravého.
Pre ochranu vtáctva sú významné lesy aj skalné steny. Predmetom ochrany chráneného vtáčieho územia Chočské vrchy sú napríklad orol skalný, sokol sťahovavý, výr skalný, hlucháň hôrny, kuvičok vrabčí a ďubník trojprstý. Ochrana týchto druhov súvisí so zachovaním vhodných lesných porastov a nerušených hniezdnych stanovíšť.
Ochrana prírody a návšteva územia
Chočské vrchy zahŕňajú viacero rozdielnych chránených území. Národné prírodné rezervácie Choč, Prosiecka dolina a Kvačianska dolina chránia konkrétne prírodné celky, zatiaľ čo chránené vtáčie územie Chočské vrchy má širší rozsah. Jeho hranice preto nemožno automaticky stotožňovať s hranicami geomorfologického pohoria.
Osobitnou súčasťou návštevy Kvačianskej doliny sú mlyny na Oblazoch. Zachovali sa dva objekty, horný a dolný mlyn; s dolným je spojená aj píla. Na ich záchrane a obnove sa podieľali dobrovoľní ochrancovia prírody. Dokladajú niekdajšie využívanie vodnej energie v horskom prostredí bez toho, aby bolo potrebné odbočiť od samotnej doliny.
- V Prosieckej doline sa nachádzajú kovové rebríky a úseky zabezpečené reťazami; nejde o bezbariérovú prechádzku.
- Vysoká voda, sneh a námraza môžu prechod tiesňavou výrazne skomplikovať alebo znemožniť.
- V masíve Choča poškodzuje vzácne vrcholové biotopy najmä zošliapavanie vegetácie mimo chodníkov a trhanie rastlín.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.