
Kapušiansky hrad
Kapušiansky hrad: História, Majitelia a Dnešný Stav Kapušiansky hrad, známy aj ako Maglódsky hrad alebo Maglovec, je impozantná hradná zrúcanina, ktorá sa týči …
Kapušiansky hrad je zrúcanina stredovekého hradu nad obcou Kapušany v okrese Prešov. Stojí na južnom výbežku Kapušianskeho chrbta, v nadmorskej výške približne 504 metrov, a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Je významný nielen zachovanými hradnými múrmi, ale aj polohou v chránenom území s cennými rastlinnými spoločenstvami.
Poloha a prírodné prostredie
Hrad sa vypína nad obcou Kapušany v severovýchodnej časti okresu Prešov. Leží v prírodnej rezervácii Kapušiansky hradný vrch, ktorá chráni územie s geologickými a botanickými hodnotami. Skalnaté svahy sú tvorené vulkanickými horninami; v okolí sa stretávajú lesné porasty s otvorenými, teplomilnými trávnatými a skalnatými stanovišťami.
Štátna ochrana prírody uvádza v širšom území vzácne rastliny, medzi nimi kosatec bezlistý uhorský a poniklece. Zaznamenané sú tiež viaceré druhy motýľov, obojživelníkov a vtákov. Hradná lokalita je súčasťou prírodného prostredia, preto návšteva vedie územím, kde je dôležité rešpektovať značenie a ochranný režim.
Od kráľovského hradu k sídlu rodu Kapy
Na vrchu sa podľa obecného historického prehľadu predpokladá staršie hradisko. Archeologické nálezy však dokladajú osídlenie širšej lokality v rôznych obdobiach, od praveku po dobu sťahovania národov; samotné slovanské hradisko zatiaľ nie je potvrdené. Kamenný hrad vznikol v 13. storočí a v starších prameňoch sa spája s názvami Maglovec alebo Mogluch. Jeho poloha súvisela so strategickým krajinským prechodom smerom do Poľska. Vyberanie mýta v Kapušanoch je doložené v roku 1332.
Po zániku pôvodného hradu zostalo panstvo v kráľovských rukách. Roku 1410 ho kráľ Žigmund daroval Andrejovi de Koka a povolil výstavbu hradu. Andrej si zvolil pôvodné miesto a jeho potomkovia prijali meno Kapy podľa panstva. Práve stavebná etapa z 15. storočia vytvorila základ dnešnej podoby hradného jadra. Hrad sa v nasledujúcich desaťročiach dostal do vlastníctva ďalších šľachtických rodov a zasiahol ho zápas o kontrolu nad regiónom. V roku 1468 sa spomína jeho dobýjanie v súvislosti s bratríkmi; na konci 15. storočia ho poškodili aj útoky poľského vojska.
Prestavby a zánik
V 16. storočí hrad rozšírili o dolné nádvorie a posilnili jeho opevnenie. Areál tak zahŕňal obytné aj obranné časti, hospodárske budovy a opevnené predpolie. V období protihabsburských povstaní sa stal súčasťou vojenských udalostí: roku 1685 ho obsadil Imrich Tököly a v roku 1709 sa dostal do rúk Františka II. Rákociho. Po požiari ho dala Eva Gergelakyová roku 1712 opraviť, no v roku 1715 bol na základe nariadenia uhorského snemu opäť vypálený a odvtedy pustol.
V 19. storočí bol hrad ešte pomerne zachovaný, hoci už bez striech. Archeologický výskum sa tu uskutočnil v rokoch 1975 až 1976. Od roku 2012 obec v spolupráci s odborníkmi zabezpečuje konzerváciu a obnovu pamiatky; súčasťou prác boli archeologické a architektonicko-historické výskumy aj stabilizácia murív.
Čo možno vidieť v areáli
Hrad má čitateľnú dispozíciu horného hradu a predhradia. Vstup viedol zo severu cez bránu chránenú vežou, ktorej základy sú v teréne viditeľné. V predhradí stáli hospodárske objekty; do horného hradu sa vstupovalo ďalšou bránou. Na najvyššej časti areálu sa nachádzali obytná a obranná veža spojené ďalšími budovami.
Zvyšky murív umožňujú všímať si stavebné detaily, ktoré často zanikajú pri pohľade na zrúcaninu ako celok. Zachovali sa časti ostení okien a portálov, stopy omietok, konzoly pre pavlače alebo drevené stropy a nábehy klenieb. Na opevnení sú viditeľné strieľne. Obec sprístupnila západnú vyhliadkovú vežu; z hradného vrchu sa otvárajú výhľady na Prešov a Slanské vrchy.
- Typ pamiatky: zrúcanina stredovekého hradu a národná kultúrna pamiatka.
- Poloha: nad obcou Kapušany, v prírodnej rezervácii Kapušiansky hradný vrch.
- Zachované prvky: časti hradieb, veží, brán, ostení, strieľní a architektonických detailov.
Prístup a ohľaduplná návšteva
Na hrad sa vystupuje pešo z Kapušian. Obec opisuje prístup po zelenej turistickej značke od železničnej stanice; na cestu možno nadviazať aj od parkoviska pri obci. Ako menej náročnú alternatívu uvádza lesnú cestu, ktorá sa začína na konci ulice Lesná pri kaplnke a vedie k vstupnej bráne. Strmý chodník od ulice Pod hradom vedie po skalnatom teréne a obec ho označuje za náročný výstup na vlastné riziko.
Úseky v prírodnej rezervácii podliehajú ochrane prírody. Zostaňte na vyznačených chodníkoch, neodnášajte rastliny ani prírodniny a rešpektujte prípadné uzávery. Vstup do lesa na bicykli nie je povolený. Areál zrúcaniny si vyžaduje opatrný pohyb, najmä pri nerovnom povrchu a v blízkosti múrov. Pred cestou si overte aktuálny režim sprístupnenia vyhliadkovej veže a prípadné obmedzenia; jej prevádzka sa môže líšiť od voľného prístupu do areálu.


