Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)
Kostol svätej Alžbety, známy ako Modrý kostolík, stojí na Bezručovej ulici v Bratislave. Rímskokatolícky kostol navrhol architekt Ödön Lechner v štýle uhorskej secesie a jeho vzhľad určujú modré keramické prvky, ornamentálne línie a neobvyklé spojenie tvarov.
Kostol spojený s gymnáziom aj mestskou štvrťou
Kostol vznikol v súvislosti s výstavbou Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia na Grösslingovej ulici. Pôvodne mal slúžiť ako školská kaplnka, no zámer počítal aj s duchovnými potrebami obyvateľov okolia. Podľa farského historického prehľadu získal Lechner na žiadosť mesta pozemok pri ulici a navrhol dva vstupy: jeden orientovaný ku gymnáziu, druhý určený verejnosti. Takéto riešenie prispôsobilo stavbu jej dvojitému využitiu.
Kostol vysvätili 11. októbra 1913. Pri jednotlivých dátumoch jeho vzniku treba rozlišovať medzi projektovaním, stavebnými prácami a vysviackou: odborné zdroje uvádzajú rozdielne časové údaje o projekte a realizácii. Podrobnosti o tomto rozpore uvádzame v redakčných poznámkach.
Ödön Lechner a uhorská secesia
Autorom kostola je budapeštiansky architekt Ödön Lechner, výrazná osobnosť uhorskej secesie. Pri Modrom kostolíku uplatnil výtvarný prístup založený na plynulých obrysoch, štylizovaných ornamentálnych prvkoch a spojení architektúry s dekoratívnym remeslom. V bezprostrednej blízkosti stojí fara navrhnutá v podobnom výtvarnom duchu. Kostol tak možno vnímať aj v súvislosti s neďalekým gymnáziom, pre ktoré Lechner pripravoval plány.
Stavba má oválny pôdorys a valcovitú vežu. V staršom návrhu sa uvažovalo o kupole, napokon však vznikla valbová strecha nad valenými klenbami. Fasádu členia ornamentálne krivky, združené stĺpy pri portáloch a oblúky s tvarmi pripomínajúcimi viaceré historické vplyvy. Výsledkom nie je strohá školská kaplnka, ale osobitá secesná stavba, v ktorej sú konštrukčné prvky a výzdoba navrhnuté ako jeden celok.
- Označenie „Modrý“ odkazuje na modrú keramiku a farebné prvky na streche i fasáde.
- Profilované ornamentálne línie rámujú architektonické tvary a zvýrazňujú vstupy a okenné otvory.
- Modré keramické prvky sa spájajú s výrobou v Zsolnayho továrni.
Prečo je kostol modrý
Názov kostola súvisí najmä s modrou glazovanou keramickou krytinou a ozdobnými keramickými prvkami. Farský historický prehľad uvádza, že pôvodná farba stien bola sivá a reliéfy mali žltý odtieň; steny boli neskôr premaľované na modro. Súčasný dojem preto nevychádza iba z farby fasády, ale aj z kombinácie omietky, modrých keramických pásov, mozaík a strechy.
Na priečelí nad vstupom je mozaika svätej Alžbety. Zobrazuje motív ruží a odkazuje na známy príbeh, podľa ktorého sa chlieb, ktorý svätica niesla chudobným, premenil na ruže. V kostole tak ruža nie je iba dekoratívnym ornamentom: pomáha spájať výzdobu s úctou k patrónke. Samotný príbeh patrí k tradícii jej zobrazovania a v článku ho uvádzame ako ikonografický motív, nie ako doloženú historickú udalosť.
Interiér a výtvarné detaily
Lechnerov výtvarný zámer sa neobmedzuje na vonkajší vzhľad. Farské historické materiály opisujú aj jeho návrhy častí vnútorného zariadenia a lustra, ktorý architekt chápal ako symbolický „ohnivý stĺp“. V interiéri si návštevník môže všímať súvislosti medzi tvarmi stavby, farebnosťou a drobnými ornamentmi. Vzhľad okien sa menil po poškodení kostola počas druhej svetovej vojny; pri ich obnove sa podľa farského prehľadu usilovali priblížiť pôvodnému riešeniu.
Prehliadka zvnútra závisí od aktuálneho režimu kostola a od konania bohoslužieb. Keďže ide o fungujúci farský chrám, návšteva si vyžaduje ohľaduplnosť voči veriacim. Pri fotografovaní alebo obhliadke počas bohoslužby treba rešpektovať jej priebeh.
Návšteva Modrého kostolíka
Kostol sa nachádza na Bezručovej ulici v Bratislave. Farská stránka uvádza pre návštevu tieto pravidelné časy: v pondelok až sobotu od 7.00 do 7.30 a od 17.30 do 19.00, v nedeľu od 7.30 do 12.00 a od 17.30 do 19.00. Režim sa môže meniť, preto je rozumné overiť si ho pred cestou v aktuálnych farských oznamoch, najmä počas sviatkov alebo pri osobitných podujatiach.
Prakticky sa oplatí rozlišovať medzi kostolom a farskou adresou: kostol sa v odbornom registri uvádza na Bezručovej 4, farská stránka uvádza sídlo farnosti na Bezručovej 2. Na fotografovanie zvonka je významná aj poloha stavby pri ulici, no podobu jej detailov najlepšie ukáže pohľad na priečelia a strešnú keramiku zblízka.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.