Kurimany
Kurimany sú obec v okrese Levoča v Prešovskom kraji, približne štyri kilometre juhozápadne od Levoče, v severozápadnej časti Hornádskej kotliny. Miesto je významné stredovekou minulosťou slobodného mestečka, archeologickými nálezmi od praveku po raný stredovek a kostolom sv. Kvirína s historickým zariadením.
Poloha a charakter obce
Obec leží v mierne zvlnenej pahorkatine na severozápadnom okraji Hornádskej kotliny. Jej kataster má výmeru približne 258 hektárov; nadmorská výška stredu obce je okolo 521 metrov, pričom územie katastra siaha približne od 490 do 638 metrov. V krajine sa striedajú poľnohospodárske plochy a lesné porasty. Blízkosť Levoče spája Kurimany s historickým a správnym zázemím Spiša, obec si však zachováva vidiecky charakter.
Kurimanský potok preteká obcou a nadväzuje na sústavu miestnych tokov: cez Bicír a Levočský potok sa voda dostáva do Hornádu. Ide o malé vodné toky, ktoré utvárajú miestne odvodnenie, nie o osobitnú vodácku alebo rekreačnú atrakciu. Podľa obecného programu rozvoja kataster neleží v chránenom území.
Archeologické stopy osídlenia
Kurimany majú doložené osídlenie z viacerých období, ktoré predchádzali vzniku obce v písomných prameňoch. Archeologické prieskumy zaznamenali lokality v polohách Za lesíkom a Pod Reibergom. Nálezy črepov, kamenných nástrojov a stôp po stavbách poukazujú na prítomnosť pravekých poľnohospodárskych sídlisk. Pri výskume sa zistili aj pozostatky slovanských obydlí z 8. až 11. storočia.
Nejde o voľne prístupný archeologický skanzen ani o zachované stavby, ktoré by návštevník mohol v teréne jednoducho obhliadnuť. Význam nálezísk spočíva predovšetkým v tom, že dokladajú dlhodobé využívanie územia. Presnejšie datovanie jednotlivých pravekých lokalít sa v obecnom historickom texte líši, preto je vhodné odlišovať konkrétne náleziská, nie prisudzovať všetky nálezy jednému obdobiu.
Od stredovekého mestečka k poddanskej obci
Najstarší písomný záznam, ktorý sa spája s Kurimanmi, pochádza z roku 1298. V listine o obnove stanov Bratstva 24 spišských kráľovských farárov sa uvádza farár „de S. Quirino“, teda zo Svätého Kvirína. Názov obce súvisel s jej patrónom. Záznam zároveň ukazuje, že v tom čase tu už existoval kostol a významnejšia fara.
Kurimany patrili do Spoločenstva spišských Sasov a v stredoveku mali právne postavenie mestečka. Tento vývoj sa zmenil po roku 1465, keď sa obec dostala spolu s ďalšími sídlami pod správu Spišského hradu. Z niekdajšieho mestečka sa postupne stala poddanská obec. V nasledujúcich storočiach sa obyvatelia opakovane stretli s vojnovým násilím: obec bola postihnutá počas stavovských povstaní v rokoch 1605, 1619 a 1677. Záznamy uvádzajú vypálené domy a poškodenie kostola. V novších dejinách zostávalo významné poľnohospodárstvo; po druhej svetovej vojne sa menil spôsob hospodárenia a v roku 1973 bolo miestne jednotné roľnícke družstvo spojené s družstvom v Iliašovciach.
Kurimany ležali aj na trase stredovekej komunikácie známej ako Veľká cesta, ktorá spájala sídla na Spiši a ďalej sa vetvila smerom na Kežmarok, Poprad či Vydrník. Jej priebeh cez kataster a okolie obce dokladá historické postavenie miesta v regionálnych spojeniach; nejde však samo osebe o potvrdenie, že rovnaký úsek dnes tvorí vyznačenú turistickú trasu.
Kostol sv. Kvirína a historické predmety
Najvýraznejšou historickou stavbou v obci je rímskokatolícky kostol sv. Kvirína. Jeho stavebný vývoj zahŕňa staršie, pravdepodobne ranogotické základy a neskoršie úpravy. V obecnom historickom texte sa uvádza, že gróf Štefan Csáky dal v roku 1806 zbúrať starý kostol a postaviť súčasnú budovu. Odborné a úradné opisy zároveň uvádzajú staršie stavebné fázy a obnovy, preto sa dejiny objektu nedajú zhrnúť jediným dátumom výstavby.
Interiér uchováva kamennú krstiteľnicu s gotickou nádržou zo 14. storočia. K významným predmetom spojeným s kostolom patrí aj fragment oltárnej archy s plastikami z obdobia okolo roku 1510, pripisovaný okruhu Majstra Pavla z Levoče. Obecné podklady uvádzajú, že tento fragment sa dnes nachádza v kostole sv. Jakuba v Levoči. Medzi ďalšie historické zariadenie patrí barokový obraz sv. Kvirína z 18. storočia.
Čo si všímať pri návšteve
Pre návštevníka sú Kurimany predovšetkým miestom na spoznanie miestnych dejín a väzby na Levoču a Spiš. Obecný program rozvoja zaznamenáva aj drobnú sakrálnu architektúru: v intraviláne a okolitej krajine sa nachádzajú kríže, ktoré obec spája s miestnou náučnou trasou označovanou ako krížová cesta.
- Kostol sv. Kvirína: hlavná historická dominanta obce; prístup do interiéru si treba overiť vopred.
- Archeologické lokality: praveké a ranostredoveké nálezy sú dôležitou súčasťou miestnej histórie, nie však automaticky upravenou návštevníckou expozíciou.
- Historické spojenie s Levočou: poloha obce a stredoveká cesta pripomínajú jej niekdajšie väzby na širší spišský región.
Kurimany sú dostupné z Levoče, ktorá je najbližším mestským zázemím. Aktuálne cestovné spojenia, prístupnosť kostola a prípadné možnosti prehliadky je vhodné preveriť pred cestou. Dostupné podklady nepotvrdzujú, že obec ponúka osobitne vybudovanú sieť turistických trás alebo súbor návštevníckych služieb, preto ich nemožno považovať za samozrejmosť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.