Krivany
Krivany sú obec v okrese Sabinov v Prešovskom kraji, rozložená v doline Torysy na styku Levočských vrchov a Šarišskej vrchoviny. Najvýraznejšie ju charakterizujú ranogotický kostol sv. Štefana Prvomučeníka, renesančný kaštieľ a živá tradícia dokumentovania ľudovej kultúry, spojená najmä s etnografom Jánom Lazoríkom.
Poloha v hornom povodí Torysy
Obec leží v historickom regióne Šariš, v údolnej krajine horného toku Torysy. Ústredný portál verejnej správy uvádza nadmorskú výšku približne 415 metrov. Poloha medzi Levočskými vrchmi a Šarišskou vrchovinou prepája sídelné prostredie s okolitou kopcovitou krajinou, no Krivany netreba zamieňať s rovnako či podobne pomenovanými obcami na Slovensku.
Význam obce pre návštevníka spočíva predovšetkým v historických a kultúrnych miestach priamo v jej sídelnom území. Dostupné údaje nepotvrdzujú konkrétnu značenú turistickú trasu ani vyhliadkový bod, preto je vhodné plánovať návštevu najmä ako spoznávanie miestneho dedičstva, nie ako východisko na určitý turistický okruh.
Dejiny doložené od roku 1301
Najstarší známy písomný doklad o Krivanoch pochádza z 30. januára 1301. Listina sa týka vymenovania kňaza Andreja za farára a správcu kostola sv. Štefana. Je dôležitá aj preto, že potvrdzuje existenciu kostola a organizovaného farského života už na začiatku 14. storočia. V roku 1306 sa obec spomína v spore s Oľšovom o vymedzenie chotárnej hranice; ďalší doklad z roku 1312 sa viaže na bratstvo kňazov hornotoryského dištriktu.
Krivany boli v minulosti majetkovo späté s panstvami Torysa a Kamenica. Správny portál uvádza, že v roku 1427 tu hospodárilo približne 30 poddanských domácností. V roku 1600 stálo v sídlisku 21 poddanských domov a nachádzali sa tu kostol, fara, škola aj kaštieľ. Tieto údaje ukazujú, že Krivany boli historicky viac než len poľnohospodárskou osadou: kostolné a pánske sídlo tvorili významnú časť miestneho života.
Kostol sv. Štefana Prvomučeníka
Kostol je najstarším výrazným svedectvom o dejinách obce. Miestny opis ho označuje za ranogotickú stavbu približne z obdobia okolo roku 1300; jeho stavebné prvky poukazujú na stredoveký pôvod. Svätyňa má kvadratický pôdorys a zachovala si gotické detaily, kým loď má rovný strop. Vzhľad chrámu sa v priebehu storočí menil, a preto je presnejšie hovoriť o historickej stavbe s viacerými úpravami než o úplne zachovanom gotickom kostole.
Podľa obecného opisu kostol vyhorel viackrát, pričom požiari v roku 1790 podľahol úplne. Opravený bol v roku 1890; vtedy dostala veža aj svoju vysokú strechu. V jej vonkajšom výklenku sa nachádza ľudová socha sv. Floriána datovaná do roku 1898. Kostol v minulosti slúžil aj evanjelikom augsburského vyznania, v súčasnosti je rímskokatolícky. Na kostolnom dvore sú hroby členov miestnych šľachtických rodín vrátane Dessewffyovcov a Móslerovcov.
Renesančný kaštieľ a vodný mlyn
Kaštieľ dali postaviť Dessewffyovci v prvej polovici 17. storočia ako opevnenú rezidenciu. Je to jednoposchodová, približne štvorcová stavba s dvoma okrúhlymi nárožnými vežami a vstupným rizalitom na strane dvora. Po požiari koncom 18. storočia bol objekt upravený v klasicistickom slohu. V interiéri sa podľa obecného opisu zachovali renesančné klenby na prízemí a barokové klenby na poschodí. Park založený v 19. storočí už z veľkej časti zanikol v dôsledku rozrastania dedinskej zástavby.
V katastri Krivian sa nachádza aj kamenný vodný mlyn datovaný do 17. storočia. Voda sa kolesu privádzala žľabom a mlyn slúžil na mletie obilia na múku, krupicu a šrot. Súčasťou areálu bola aj píla. Mlyn pracoval do roku 1952; neskôr sa začali snahy o jeho záchranu a obnovu. Jeho dnešnú prístupnosť ani pravidelné otváracie hodiny sa z dostupných informácií nepodarilo potvrdiť, preto je vhodné návštevu vopred overiť.
Ján Lazorík a uchovávanie tradícií
Kultúrny život Krivian je úzko spojený s Jánom Lazoríkom, etnografom, folkloristom, fotografom, pedagógom a zberateľom. Pochádzal zo susednej Torysy, no Krivany sa stali jeho domovom a dôležitým miestom jeho práce. Zbieral predmety ľudovej kultúry, zaznamenával nárečie, zvyky, tradičné remeslá a ľudovú architektúru. V roku 1968 založil miestnu folklórnu skupinu a pripravoval s ňou scénické pásma zachytávajúce život dediny.
Centrum ľudovej kultúry otvorené v roku 2009 uchováva časť zbierkového odkazu a približuje tradičné prostredie regiónu. V areáli sú drevené sýpky, obnovená drevenica a remeselnícky dvor s pracovným náradím. Výstava krojov sa nachádza v budove obecného úradu. Drevený amfiteáter je dejiskom Hornotoryského folklórneho festivalu Jána Lazoríka, ktorý nadväzuje na miestnu folklórnu činnosť.
Čo si v Krivanoch všimnúť
Pri krátkej návšteve sa oplatí vnímať pamiatky ako súčasť jedného príbehu: stredovekú farskú tradíciu, šľachtické sídlo a hospodárske objekty, ktoré pripomínajú každodenný život obce. Kultúrne centrum zas ukazuje, ako sa miestne tradície dokumentujú a odovzdávajú ďalej. K jednotlivým miestam patria najmä:
- kostol sv. Štefana Prvomučeníka s gotickými stavebnými prvkami a historickým cintorínom;
- renesančný kaštieľ, upravený po požiari v klasicistickom slohu;
- kamenný vodný mlyn z obdobia 17. storočia;
- Centrum ľudovej kultúry s drevenicou, sýpkami a remeselníckym dvorom;
- drevený amfiteáter, kde sa koná Hornotoryský folklórny festival.
Praktické informácie pred návštevou
Krivany sú dostupné po cestnej komunikácii; obecné plánovacie dokumenty uvádzajú aj autobusové zastávky v obci. Aktuálne cestovné poriadky, termín festivalu a možnosti vstupu do interiérov sa môžu meniť. Keďže pri kultúrnom centre ani pri pamiatkach nie sú spoľahlivo potvrdené pravidelné návštevné hodiny, návštevu interiérov a mlyna si treba dohodnúť vopred s obcou alebo príslušným správcom.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.