Kokava nad Rimavicou
Kokava nad Rimavicou je obec v okrese Poltár v Banskobystrickom kraji, situovaná na južných výbežkoch Slovenského rudohoria. Leží pri sútoku Rimavice a Kokávky, v krajine Stolických vrchov. Jej dejiny spájajú stredoveké osídlenie s ťažbou nerastov, spracovaním dreva a rozvojom sklárstva a papiernictva.
Poloha v doline Rimavice
Obec sa rozkladá v doline Rimavice, ktorú na okrajoch obklopujú vrchy Slovenského rudohoria. Obecný web uvádza nadmorskú výšku centra približne 315 metrov; v celom katastri sa terén výrazne mení a siaha od dolinnej polohy až po vyššie horské svahy. Medzi vrchmi v okolí obec uvádza Diel, Kečku, Slopovo a Sinec. Územie má hornatinový charakter, miestami ho tvoria strmé svahy a lesnaté plochy.
Rimavica a jej prítok Kokávka tvoria výrazný prvok miestnej krajiny. Vodné toky a ich doliny súviseli aj s hospodárstvom: voda poháňala píly a papierenské zariadenia, ktoré v obci a okolí vznikali v minulosti. Kataster patrí do povodia Rimavice, ktorá ďalej odteká do Rimavy a následne do Ipľa.
- Obec leží v okrese Poltár, v Banskobystrickom kraji.
- Výmera katastra je približne 66,27 km².
- Na obecnom území sa stretávajú dolinné a horské polohy.
Od stredovekej osady po priemyselné centrum
Najstaršia písomná zmienka o Kokave nad Rimavicou pochádza podľa obecnej historickej stránky z roku 1279. Listina, ktorú v archíve objavil historik Leon Sokolovský, spomína v Kokave kostol a dva mlyny. Ďalšie písomné záznamy z roku 1332 hovoria o miestnej farnosti. Osada tak už v stredoveku plnila nielen hospodársku, ale aj cirkevnú úlohu pre svoje okolie.
Poľnohospodárstvo, chov dobytka a oviec dopĺňala práca v lesoch a pri spracovaní dreva. Na miestnych potokoch fungovali vodou poháňané píly. V okolí sa ťažilo aj zlato a neskôr mastenec; v 18. a 19. storočí sa k tradičným odvetviam pridali sklárne a papierne. Ťažba zlata je spájaná s vrchom Bohatô, pričom neskoršie pokusy o jej obnovenie dokladajú záujem o tunajšie ložiská.
Významným obdobím bol rozvoj manufaktúr za grófa Antona Forgáča. V 18. a 19. storočí vznikali papierne v lokalitách Chorepa a pri Kokávke, ako aj prevádzky na spracovanie skla. Kokavská skláreň vyrábala tabuľové sklo od konca 19. storočia; jej výroba sa skončila v prvej štvrtine 20. storočia. Papierne využívali vodnú energiu a vyrábali okrem baliaceho aj kvalitnejší písací a tlačový papier. Tieto prevádzky už zanikli, no ich existencia vysvetľuje, prečo sa z malej horskej obce stalo dôležité pracovné a hospodárske stredisko okolia.
Kostoly a ďalšie historické stopy
Najvýraznejšou historickou stavbou obce je evanjelický kostol. Prvý chrám tu podľa obecného historického prehľadu postavili v roku 1566. Kostol i ďalšie budovy v centre zničil veľký požiar v auguste 1911. Na jeho mieste vyrástol nový, väčší chrám, posvätený v roku 1913. Zo staršej stavby sa zachovala spodná časť veže s kamenným gotickým portálom.
Rímskokatolícka farnosť bola obnovená v roku 1803, v čase, keď do obce prichádzali pracovníci sklární. Stavbu kostola svätých Petra a Pavla začali v roku 1807 a dokončili v roku 1820. Pri úpravách na začiatku 20. storočia pribudla veža a chór. Súčasťou miestnej pamäti sú aj stopy niekdajšej banskej činnosti a Šlámov most, ktorý obec uvádza ako technickú pamiatku spätú so zlatou históriou.
- Evanjelický kostol nadväzuje na starší chrám zo 16. storočia; dnešná stavba vznikla po požiari v roku 1911.
- Kostol svätých Petra a Pavla bol dokončený v roku 1820.
- Obec pripomína aj Šlámov most a zaniknuté banské a manufaktúrne prevádzky.
Kokava v 20. storočí
Priemyselný rozmach sa v 20. storočí postupne oslaboval. Zánik sklární a ďalších podnikov priniesol úbytok pracovných príležitostí a vysťahovalectvo. Obec však zasiahli aj výrazné katastrofy: kronikárske záznamy uvádzajú ničivú povodeň v roku 1853 a požiar v roku 1911, ktorý zničil veľkú časť zástavby vrátane evanjelického kostola a fary.
Obyvatelia sa zapojili do Slovenského národného povstania. V Kokave vznikla revolučná posádka s krycím menom Narcis 9 a obec bola oslobodená 26. januára 1945. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na budove obecného úradu. Historické udalosti tak nie sú spojené iba s priemyslom a sakrálnymi stavbami, ale aj s vojnovým obdobím.
Obec dnes a čo si všímať pri návšteve
Kokava nad Rimavicou je vhodným východiskovým bodom na spoznávanie miestnej histórie a krajiny Stolických vrchov. Pri prechádzke obcou možno vnímať, ako sa jej vývoj odráža v polohe pri rieke, v zachovaných kostoloch i v miestnych názvoch pripomínajúcich niekdajšie papierne, sklárne či ťažbu. Ide o živú obec, nie o múzejný areál; prístupnosť jednotlivých budov a ich interiérov preto závisí od ich aktuálneho využitia.
Podľa údajov Štatistického úradu SR mala obec ku koncu roka 2025 celkom 2 677 obyvateľov. Základná škola s materskou školou a miestne kultúrne zázemie dokladajú, že Kokava zostáva centrom každodenného života pre obyvateľov aj širšie okolie. Pred cestou sa oplatí overiť aktuálne dopravné spojenia a otváracie či bohoslužobné časy priamo u prevádzkovateľov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.